Veľa ľudí o nej hovorí alebo píše na webových fórach. Tak teraz napíšem aj ja naše skúsenosti s touto exotickou rastlinou, ktorá by mala zvládať aj tuhé zimy, takže to nie je exotika z trópov, ktorú treba ako vo vatičke ochraňovať. Asimina trojlaločná rastie siedmy rok v našej záhrade.
Kúpili sme ju v jednom záhradníctve v auguste 2018 ako kontajnerovú rastlinu, bez udania odrodového názvu. A zasadili v záhrade na miesto, určené pre stromčeky nižšieho vzrastu. Mali sme tú záhradu tretím rokom, v podstate sme ju stále zakladali a mali sme záujem pestovať aj vysokokmenné ovocné stromy starých odrôd, ale pre tie sme mali miesto o čosi vyššie. Podľa štítku na stromčeku malo ísť o samoopelivú rastlinu. Lebo sme mali iba jednu, nebola vtedy najlacnejšia, a u susedov ani nechyrovali o niečom takom, nieto že ju niekto v dedine pestoval. Dovolím si tvrdiť, že v okruhu sto kilometrov nikto nič také nemal.
Stromček si rástol na svojom mieste, pomaly mocnel, ale raz nám aj vymrzol, ostal z kmienika suchý pahýľ. No vytiahol sa vedľa neho nový a z neho je už pekný kmeň a na ňom halúzky, má to cez dva metre a aj slušný objem. Ale že by som si ho nejak extra zvlášť všímal? To skôr priateľka občas mrkla očkom, keď šla okolo. Jednak máme veľký pozemok, jednak máme veľa stromov, v tom čase aj čerstvo zasadených, skrátka máme toho celkom dosť.
Tento rok sa objavili na jar typické trojlaloky kvetov, také malé, ledva sme ich zbadali. No stále sa zväčšovali a tak sme čakali, kam až budú rásť a teda aké to bude ovocie.
Plody majú v čase zrelosti byť mäkké na omak a majú voňať po banánoch. A u nás stále nič. A koncom septembra prišli tri ťažké zamračené a daždivé dni, počas ktorých sme čas trávili radšej v dome a minimalizovali pohyb po záhrade. A v sobotu sme našli pod stromom spadnuté tri plody.
Boli mäkké na dotyk a voňali po banánoch 😉
Hmotnosť od sto gramov najmenší po dvesto gramov najväčší. Po rozrezaní sme vybrali semená podobné veľkej fazuli, ktoré nie sú jedlé, a ak ich chcete zasadiť a mať nové stromčeky, nesmú vyschnúť a musia byť tri až štyri mesiace v chladničke, ale nezamrznúť! Tak po ochutnaní plodov išli do malej nádobky s vlhkým pieskom do chladničky a na jar, spolu s paprikovými semenami, pôjdu do substrátu, pod asi centimetrovú vrstvu. Lebo po ochutnaní sme si povedali, že takých stromov chceme viac!
Po vybratí semien je možné plod rozkrájať alebo jesť vidličkou ako zákusok. Jemná šupka je mäkká a je jedlá spolu s dužinou. A chuť? Vanilkový banán alebo banánový puding s vanilkovou príchuťou. Viete si predstaviť mať na obed dva či tri také dvestogramové plody? Puding bez varenia?
Tento rok máme trinásť plodov na strome, ale dúfame, že ešte podrastie a bude ich v budúcnosti viac. A neďaleko máme ďalší už dvojročný stromček 😉 A ak sa zadarí aj so semenami, tak v záhrade za bránou sa vojde aj dvadsať stromov a celkove máme miesto u nás pre stovku stromov 😉 Niekoľko z nich môže byť aj takýchto pawpaw 🙂
Podobné články:
Komentáre