Aj vy si myslíte, že používaním olivového oleja zlepšíte svoje zdravie? Alebo aspoň chuť vášho jedla? Známi kuchári a aj lekári nám tvrdia, že olivový olej je jedinečný. Svojim obsahom zdraviu prospešných mastných kyselín, najmä kyseliny olejovej, nás zbaví problémov s vysokým cholesterolom alebo bolestí pri zápale kĺbov. Zároveň je stredomorská strava, plná čerstvej zeleniny, morských plodov, bazalky a poriadnej dávky olivového oleja, považovaná za osvedčenú prevenciu chorôb srdca a ciev.
Tvrdenie, že používanie olivového oleja je len akási móda asi neobstojí. Veď táto „móda“ už trvá niekoľko tisícročí. V posledných dvoch desaťročiach vraj jeho spotreba ešte stúpa. A to nielen v Európe, ale aj v USA.
Priznám sa, že spotreba olivového oleja stúpla v poslednom čase aj u nás doma. Značný vplyv na to malo sledovanie Itala v kuchyni. Jeho nadšenie, s akým do všetkého, snáď okrem dezertov, používa „olio extra virgine“, je skutočne nákazlivé. Značku samozrejme nepovie, ale predpokladám, že ako správny Talian, určite používa olej vyrobený u nich v Taliansku. Ale ktorý je ten správny? Chutný a ešte k tomu aj liečivý?
Veriť označeniu „extra virgin“?
Ja naivná som si myslela, že keď je na fľaši napísané olivový olej „extra virgin“, že je to záruka kvality. Po prečítaní článku na www.ihned.cz si už taká istá nie som. Údajne chuť kvalitného extra panenského olivového oleja málokto pozná, pretože ju vedia zhodnotiť len skutoční odborníci. A tak olej, ktorý kupujeme, nemusí byť ani extra panenský, teda lisovaný za studena, nemusí byť ani taliansky a nemusí byť ani olivový.
Pravý olivový olej je čerstvo vylisovaná šťava z práve dozretých olív. Najkvalitnejší je za studena lisovaný. Má svoju špecifickú vôňu. Chuť má jemne ovocnú. Obsahuje najväčšie množstvo účinných 3-omega mastných kyselín. Rýchlo sa však kazí. Preto aj jeho spracovanie musí prebiehať rýchlo. A hlavne šetrne. Žiadne zohrievanie, ani chémia. Výťažnosť pri lisovaní za studena je malá a prácnosť veľká. A tak je extra panenský olivový olej nielen vzácny, ale aj drahý. Dopyt po ňom však stúpa. Situáciu využívajú podnikavci. Olej nižšej kvality, pochádzajúci z ďalšieho lisovania za pomoci tepla a chémie, alebo rafinovaný, údajne vydávajú za extra panenský. Za vyššiu cenu, samozrejme. Ako základ sa vraj dá použiť aj olej sójový. Stačí ho „dochutiť“ troškou kvalitného extra panenského oleja a bežný zákazník nič nezbadá.
A krajina pôvodu? Traduje sa, že najkvalitnejší olej pochádza z Talianska a Španielska. Aj doktor Bukovský vo svojej knihe preferuje španielsku značku Borges ako jednu z najlepších. Taliansko tiež znie vierohodne. Však? Ibaže Taliansko, podľa článku v www.ihned.cz, vyrobí 3-krát viac oleja, než sa tam urodí olív. Odkiaľ teda pochádzajú? Stačí sa poobzerať okolo. Olivy rastú aj v Maroku, Egypte či Portugalsku. Olej sa zrejme lisuje a balí v Taliansku. Veď značka Made in Italy sa predáva lepšie.
A kde je kvalita? Odborníci radia, že za vyššou cenou. Hraničná je vraj veľkoobchodná cena 4 EURÁ za liter. Pod túto cenu sa už kvalitný extra panenský olivový olej nedá vyrobiť. Skutočne kvalitný má vraj stáť cca 15 EUR za liter. Etiketu sa však oplatí prečítať. Možno sa napríklad dozviete, že síce má názov „extra virgin“, ale je lisovaný z už použitých výliskov. Prípadne aj z lístkov (to preto tá intenzívna zelená farba). Akú má chuť, zistíte až po otvorení. Škoda. Lebo ak výraznú chuť nemá, bol určite rafinovaný, teda čistený. A najcennejšie účinné látky sú ta-tam.
Takže vyberajte pozorne.
Komentáre