Čím menší pozemok pri dome máte, tým viac musíte zvažovať, aké druhy a odrody stromov tam budete pestovať. A potom treba zistiť, ktoré odrody akého ovocia vám skutočne chutia, že by ste ich chceli mať a potom presne tej odrody stromček sa musíte snažiť kúpiť. Alebo na to ísť úplne inak.
Samozrejme, že pri zakladaní nášho malého ovocného sadu sme tiež postupovali tak, ako som popísal v úvode. A potom sme náš pozemok zdesaťnásobili 😉 A väčšinu z tých stromov sme si zobrali so sebou na naše nové pôsobisko. Vytvorili základ istoty našej ovocnej produkcie a potom už sme postupovali čiastočne tak, že sme si vyzreli nejaké stromčeky v eshopoch alebo na záhradkárskych výstavách.
Ale popri sadení ovocných stromov, kúpených so značkovou visačkou a odrodovým menom, sme si na našich trávnatých pozemkoch občas všimli mladý stromček, ktoré sme tam nesadili, len sa sám „vyskytol“. Zväčša orech, gaštan, moruša. No nedávno sme si všimli, že nám v malinách, kde tesne za plotom rastú dve mladé čerešne chrupky s plodmi vynikajúcej chuti, vyrastajú malé stromčeky. Žiaľ veľmi blízko tých pôvodných čerešní za plotom (pozemok sa nedávno stal tiež naším vlastníctvom, teda aj čerešne sú naše), takže by si o pár rokov veľmi konkurovali, prelínali by sa im koruny a trpeli by nedostatkom vzduchu aj slnka. Mladé čerešne museli preč.
Ale nelikvidovali sme ich. Opatrne vykopali zo zeme a s radosťou zistili, že sa nejedná o semenáče z kôstok, ale že vyrastajú priamo z koreňov niektorého z tých pôvodných stromov. Možno toho stredného, ktorý som nedávno medzi nimi vypílil, práve preto, že boli tesne vedľa seba. A možno majú všetky tri stromy spoločný koreňový systém, keďže sú všetky rovnaké, len asi postupne o päť rokov mladšie od seba.
Vykopané sadeničky sa dočkali úpravy koreňového systému a zasadenia do stavebných nádob, aby tu zosilneli, kým ich vysadíme na nové miesto, ktoré ešte čaká na oplotenie proti divej zveri. Aby sa lepšie zakorenili a nestrácali pritom drahocennú vlahu, všetky listy boli nožničkami skrátené na tretinu plochy.
A tak máme päť nových sadeníc čerešní, ktorých odrodové meno nepoznáme a ani nás veľmi nezaujíma. Vieme, že tie väčšie stromy majú plody skvelej chuti a budeme sa tešiť, keď u nás pribudnú aj ďalšie stromy rovnakej kvality. Či budeme robiť kompóty alebo ich skvapalňovať, to sa ešte uvidí. No už dnes vieme, že určite napečieme veľa čerešňovej bublaniny. Jednak už teraz máme dosť čerešní, a ešte pribudnú, jednak na pečenie máme pre elektrickú rúru vlastnú elektrinu. A ešte pribudne 😉
Hlavne ale zjeme nadpriemerne veľa ovocia v čerstvom surovom stave. Veľa ľudí považuje ovocie za pochutinu, ktorú konzumujú v obmedzenom množstve po hlavnom jedle. Ani sa nečudujem, keď vidím niektoré cenovky v obchodoch. Chuť toho predávaného ovocia už nepoznám, lebo ho roky nekupujem. Načo aj, keď u nás sa ho ročne urodí už na stovky kilogramov, bez postrekov a bez prihnojovania. Čerstvé ovocie máme každý deň vo veľkom množstve, považujeme ho za potravinu, schopnú nahradiť jedno „normálne“ jedlo denne. A tiež z neho dokážeme vyrobiť pyré, lekvár alebo ho nasušiť či inak zakonzervovať. Veď ako som spomínal, elektriny na to máme dosť aj bez platenia. A teraz nám pribudnú aj nové čerešne.
Podobné články:
Komentáre