Častokrát sú ľudia v situácii, kedy nemajú inú možnosť. Kedy musia robiť to, čo sa robiť jedine dá. A často je to tá najhoršia možnosť zo všetkých možných. Preto by sa mal každý snažiť, aby sa do takej situácie nedostal. Postarať sa dopredu, aby vždy bola možnosť zvoliť sám, bez donútenia. Napríklad to, čím si doma zakúrim.
Z časov, keď som ešte pozerával televízor, si pamätám jednu reportáž z Čiech o snehovou kalamitou poškodenom elektrickom vedení a prerušenej dodávke elektrického prúdu. Jedna pani zo Šumavy sa tam sťažovala, že už niekoľko dní jej je zima, nemôže si nič uvariť, nejde jej chladnička, nemôže prať ale ani si rozsvietiť svetlo, lebo niekoľko dní je ich dedina bez prúdu a v jej novom dome je všetko na elektrinu.
Pamätám si zo svojich návštev u starej mamy, že si kúrili drevom v sporáku v kuchyni, ktorý okrem varenia musel aj vyhriať celý dom a aby sa dalo večer v spálni spať, celé popoludnie do nej boli otvorené dvere, aby sa tam dostalo trochu tepla. A na zimu muselo byť v kôlni pripraveného dosť dreva. Sám som pomáhal to drevo v lete rúbať. Bol to starý dom a v tom čase iná možnosť, ako v dome variť a kúriť, proste nebola.
Preto ma prekvapilo, že v novom dome v horskom prostredí, kde sa odjakživa kúrilo dostupným drevom, lokálnym obnoviteľným zdrojom, si pani postaví plne elektrifikovanú novostavbu. Hlúposť? Lenivosť? Úplná závislosť od ľudí a vecí, ktoré nemá plne pod kontrolou.
Nechcem byť závislý
Od nikoho a od ničoho. Ja viem, že súčasná spoločnosť je postavená na vzájomnej závislosti. Či už v rámci sveta alebo aj menších častí. Veď nedávne logistické problémy boli toho dôsledkom. Stačí jeden problém v Červenom mori a dodávky tovaru zrazu meškajú mesiace a ceny dopravy rastú násobne, ceny tovarov sa zdvojnásobujú. Prečo? Lebo nie je iná možnosť, ako všetko doviesť z Ázie, od jediného producenta, nanajvýš ja tak možnosť ísť inou cestou. Drahšou.
Preto sa snažím, aby som vždy mal viac možností, čo urobím a ako to urobím, aby sa ma netýkali problémy ani „za humnami“ ani v ďalekom svete. Aby mi nikto nemohol diktovať, čo budem, kedy a ako robiť, aby mi nemohol diktovať ani „svoju“ cenu.
Keď nedávno prišla možnosť kúpiť výhodne umiestnený (vzhľadom k nášmu pozemku s veľkou záhradou) starší rodinný dom, dlho som neváhal. Predal som svoj nevyužívaný panelákový byt v meste a pustil sa do úpravy domu podľa svojich predstáv. Jednou z vecí, ktorú som urobil pri výmene strechy, bolo že som nenechal zbúrať vrchy murovaných komínov pod strechu, ako sa to bežne robí, ale som dal oba komíny dôkladne urobiť nanovo od povaly hore. A tak nad novou strechou stoja dva nové komíny.
Do domu vedie aj plynová prípojka, pred pár rokmi bývalí majitelia nahradili staré gamatky plynovým kondenzačným kotlom a inštalovali v každej miestnosti radiátory s termostatickými hlavicami. Tu som v podstate nemusel nič robiť, ale plynové kúrenie využívam minimálne. A v kuchyni sme po dokončení rekonštrukcie elektrických rozvodov opäť zapojili plynový sporák s elektrickou rúrou. Ale variť môžeme aj na malej elektrickej dvojplatničke, položenej na zatvorenom sporáku.
Alebo na malej piecke na drevo, kým kúpime poriadny sporák s veľkou rúrou. Piecka vyhreje v miernej zime celý dom, sporák to dokáže lepšie. Už druhý rok kúrime vlastným drevom, ktoré zostalo po upratovaní pozemku aj oreze stromov v sadoch. Na jeho spracovanie a krátenie využívam elektrické a akumulátorové náradie, aby to nebola tvrdá drina.
Elektrina ovšem pochádza z našej vlastnej solárnej elektrárne, ktorá mimo tvrdej zimy poslúži aj na temperovanie miestností a samozrejme na varenie a pečenie. Aj osvetlenie. Časť osvetlenia funguje na distribúciu a aj elektrospotrebiče máme stále možnosť prepnúť na distribúciu. Môže nastať porucha elektrárne alebo v zime, kedy sú kratšie dni, nebude dostatok vlastnej energie pre všetky spotrebiče.
Takže vždy využívame to, čo je aktuálne výhodnejšie. Nie sme závislí od jediného zdroja. Ak plyn zdražel, využívame ho na kúrenie menej, lebo máme vlastné drevo. Áno, každý deň treba jeho zásobu doniesť z drevárne do kuchyne. A ak nekúrim „na plno“, tak si vodu na kávu nechám zovrieť na plynovom variči, lebo je to rýchlejšie. Ale keď svieti „na plno“ slnko a energie máme dosť, použijem rýchlovarnú kanvicu. A keď vonku prituhne alebo sa mi nebude dať ísť von, zapnem plynový kotol. Viem, že to bude treba zaplatiť, aspoň nám nebudú musieť plynári toľko vracať 😉
Akákoľvek zmena v politike a tým aj v energetike, akákoľvek porucha na vedení, akékoľvek cenové pohyby nemajú na našu domácnosť fatálne dopady. Vždy máme najmenej jednu inú možnosť, ako si zabezpečiť teplo, svetlo a jedlo. A využívaním vlastných zdrojov máme možnosť odmietnuť neprimerané požiadavky zamestnávateľov.
Podobné články:
Komentáre