Ako si tak čítam v časopise pre „panie domu“, natrafila som na rozhovor s českou herečkou, pochádzajúcou zo Slovenska. Konkrétne z Nitry. Volá sa Daniela Šinkorová a okrem iného ju teraz môžete vidieť v programe o varení na českej Prime.
Na otázku, či vie pripraviť nejakú krajovú špecialitu, odpovedá, že má rada lokše. Tie máme radi aj my. Mimochodom som ich už dávno nerobila. Ale späť k herečke. Ona popisuje, že sa pripravujú z varených zemiakov, vaľkajú sa na placku, ale ďalej mi to akosi nesedí. Vraj sa opekajú na panvici z oboch strán na kačacej masti.
Neviem ako vy, ale ja tie placky opekám na panvici suchej a až potom ich potieram rozpustenou kačacou masťou.
Ako robíte lokše vy?
Lokše sa kedysi piekli nasucho na predhriatej platni sporáka, takže sa mohli omastiť až nakoniec, inak by bola gazdiná riskovala plamene šľahajúce až po strop…
Príprava na pomastenej panvici je akýmsi novodobým prispôsobením pôvodného postupu.
Moderné teflónky, keramické panvice a grilovacie platne už ale umožňujú použiť tak jeden, ako i druhý postup. Podľa všetkého ale o čosi jednoduchšia príprava na pomastenej ploche dáva mierne odlišné výsledky – tak chuťové, ako i z hľadiska väčšieho množstva pri príprave vstrebaného tuku…
Ja robím lokše na suchej panvici a môžem povedať že sú omnoho chutnejšie a lepšie,ako na kačacej masti usmažené-mastím ich až nakoniec.Dobrú chuť!
Lokše som robila raz v živote a nikdy viac! Celá kuchyňa bola od múky, smrad. Robila som ich na platniach plynového sporáka, ktoré mám dve. Pochádzam tiež z kraja, ktorý nie je ďaleko od Nitry, mama ich vždy robila na platni sporáka a mastia sa až hotové. Juj, tuším som hladná 🙂 Ale o tom, že sa robia tiež nasucho na panviciach som už počula, no neskúšala.
Nedá mi nepridať sa, tak niečo z mojej praxe. Robievam lokše na suchej teflónovej panvice,teda dvoch, potom ich dám na tanier a vrchnú stranu potriem repkovým alebo slnečnicovým olejom. Keďže robím niekedy aj sto lokší, dávam ich ešte teplé do igelitového vrecka, aby sa pekne zaparili a zmäkli. Mastíme si ich už na tanieri kačacou masťou alebo deti ich jedia s kakaom alebo makom a lekvárom. A čo sa týka toho smradu, ľahká pomoc, po každej usmaženej lokši utriem panvicu servítkou a prihorenú múku tak vysypem do drezu. Samozrejme, že je trochu smradu, ale až keď sa blížim počtom k stovke 🙂
Warning: Undefined array key 1 in /data/6/3/63be5345-0f9e-4008-8009-3efaf0eec091/dobreazdravo.sk/web/wp-content/plugins/wp-useragent/wp-useragent-detect-os.php on line 668
Ďakujem za názor. Ja síce nerobím sto lokší na raz, ale robím ich tiež na suchej panvici. Posledne som si ale zvykla na keramickú. Aj s tou servítkou máte pravdu, ako by som videla seba. Veď je to čistá práca, žiadny tuk a suchá múka v drese nikomu nesmrdí.
V roku 1995 som kúpil v Taliansku okrúhlu špeciálnu panvicu, či skôr platňu (priemer 30 cm), s miernym okrajom, z nejakej ľahkej zliatiny, s drevenou rúčkou. Možno, že je určená na robenie pizze. Veľmi dobre sa dá použiť na bežnom plynovom šporáku. Lokše sa na nej robia vynikajúco, samozrejme ako kedysi na šporáku – bez akéhokoľvek mastenia.. Škoda, že nikoho nenapadlo, tento perfektný produkt z Talianska k nám doviesť. Lokše robím často, bez následného mastenia – s cmarom, alebo s kyslým mliekom, ktoré si vyrobím z plnotučného mlieka z mliekového automatu. Pripadám si ako v detstve, keď lokše mama tiež robievala „klasicky“ na platni šporáka na drevo.
Recept mám svoj: Najprv rozsekám v elektrickom sekáčiku stredne veľkú cibuľu. Do nej primiešam soľ (koľko treba na osolenie cesta). Po zamiešaní cibuľa „pustí“ vodu. Pridám rovnako rozsekané (aj so šupou) 2 stredne veľké varené zemiaky. Pridám mlynčekom čerstvo rozdrvenú rascu (tá, podľa pátra Ferdu, eliminuje nepriaznivé vlastnosti zemiakov – upchávanie kanálikov, cez ktoré sú mazané ľudské kĺby). Z 1 kg múky dokážem urobiť 3 krát 3 lokše. Najnovšie, na 3 lokše miešam 250 gr polohrubej múky, s 80 gr celozrnnej špeciál – strednej múky (predáva sa v Kauflande v 800 gr balení). Pridaním trocha vody, a v kuchynskom robote, nechám vymiešať primerane husté cesto a postupne vyvaľkám jednotlivé lokše (cca 1/2 cm hrubé). Kovovou obracačkou v strede preseknem niekoľko otvorov, aby sa na tej platni nevydúvali. Tie lokše na platňu prstami dobre popritláčam, aby bol čo najlepší prestup tepla. Keď sa začne spod lokša dymiť, tak ho pomocou obracačky obrátim (na tej druhej strane to stačí nechať len krátko – pritom obracačkou lokeš ešte na viacerých miestach na platňu popritláčam).
Používam stredný horák plynového šporáka otvorený naplno. Tým sa dosiahne rýchlejšie prepečenie vrchných vrstiev, pričom vnútrajšok lokša zostane vláčny. Lokše tak aj po viac hodinách sú dosť mäkké. Totiž pri tenšom ceste a prudšom pečení lokeš na viacerých miestach dosť stvrdne, čo nieje veľmi príjemné.
Po ochladnutí platňu namočím a následne kovovou obracačkou z jej povrchu zoškrabem pripečené zvyšky cesta.