Spomínal som to často, že náš pozemok má problém s vodou. Nemyslím teraz, keď je enormné sucho, on má problém najmä na jeseň a na jar. Vody je v záhrade priveľa a podľa niektorých susedov sa tu nedá nič pestovať. No ja nepoznám slovo „nedá sa“ a vyriešil som aj tento „problém“. Teraz by som vám rád na videu ukázal, ako.
Celý „problém“ spočíval v nepochopení princípov, podľa ktorých sa voda správa. Mne to ukázal pri jednej krátkej návšteve môj strýko a odvtedy si už všetko okolo vody „zariaďujem“ sám. Ukázal mi, ako sa pomocou dvoch prútikov, v mojom prípade dvoch oceľových drôtov, hľadá voda v zemi. Podľa získaných poznatkov som vykopal odvodňovacie stružky, ktorými som prerušil „spodné prúdy“ v hĺbke asi pol metra pod terénom a odviedol ich mimo trávnatý prechod z dvora do záhrady do odvodňovacieho rigolu a von z dvora.
Na tomto videu je vidieť, ako prúdi voda zo zberných jám a tečie dolu miernym svahom. Táto všetka voda by po pár metroch narazila do základov susedovho domu, takže by nemohla tiecť ďalej po svojom, ale vyrazila by na povrch. A takých desať metrov na dĺžku bola tráva taká mäkká, že na jar a na jeseň sa tu dalo chodiť len v gumákoch. A po daždi to bola úplná katastrofa.
Popri dvore tečie voda zo všetkých stružiek z dolnej časti záhrady járkom do uličnej kanalizácie. Na svahu tu máme okrem chryzantém, nechtíkov a aksamietníc aj vŕby, ktoré pestujeme na prútiky a každú jar striháme. Takže sa vody nie len zbavujeme, ale aj ju využívame, aby sme nemuseli zavlažovať.
Odvodňovacie stružky sú len provizórne a občas vyžadujú prečistenie. Po čase, keď v dolnej časti záhrady dokončíme všetko, čo je tu naplánované, urobím trvalé odvodnenie. Ale bez zavážania pozemku tonami štrku, bez bagrovania a ukladania betónovej drenáže a iných moderných prvkov, ktoré mi každý radil. Ako vidieť, stačí používať zdravý rozum a skúsenosti starších a všetko ide hravo a ľahko. Len mi nejde do hlavy, že za posledných 50 rokov nikto nezistil, odkiaľ sa tá voda na pozemku berie a prečo je len tu a v iných dvoroch nie.
Komentáre