web analytics
júl 272022
 

Keď sa rozprávam takmer s kýmkoľvek o tohoročnej podobe leta, vždy padne otázka, kam sa stratila voda. V minulosti jej bývalo dosť na poliach, lúkach aj v potokoch či studniach. Dnes, na konci júla 2022, sa dá aj veľký potok prekročiť suchou nohou, priehrady sú poloprázdne a v studniach chýba voda. Kde je voda, prečo neprší?

 

Pamätníci v našej dedine hovoria, že ako deti sa chodievali kúpať na potok, dnes je to nemožné, vody je v tom mieste aj na jar málo. A ich rodičia vraj z bývalého dreveného mosta skákali do vody, dnes by ste si rozbili kolená, málokedy je tam viac vody. Lúky sú zhorené, tráva je seno na koreni a už dva týždne nepršalo. Teploty do štyridsať, prežiť majú ťažkosti nie len ľudia, ale aj domáce zvieratá. Tak kam sa stratila tá voda, ktorá tu bola vždy?

Zvyknem hovoriť mladším ročníkom: „Keď si sa narodil, svet už existoval“. To vtedy, keď si myslia, že všetko vedia, všetko poznajú a všetko bolo vždy tak, ako si oni dnes predstavujú. Nechcem im upierať ich ambície meniť svet, len by si mohli uvedomiť, že menia nie len svoj, ale aj môj svet. A do môjho nech sa veľmi nestarajú, keď ani ten svoj poriadne nepoznajú. Skrátka my sme už čosi zažili, čosi poznáme a čosi si pamätáme z rozprávania rodičov a starých rodičov. Svet bol inakší a nie je to len nostalgia, keď poviem, že aj lepší. Dnes sa hráme na modernú techniku a prísne zákony, ale osobne si nemyslím, že všetko je to aj dobré. Možno je veľa vecí podľa zákona, ale rozhodne nie s „kostolným poriadkom“. A výnimku zo zákona Príroda nedáva nikomu.

Vody sa zbavujeme prirýchlo

Keď som ako malý chlapec vyrastal v bytovke, pamätám si plechové zvody čatorní zakončené nad zemou liatinovými rúrami, ústiacimi do trávnika okolo domu. Skrátka keď pršalo, voda zo strechy bola zvedená dole a vsakovala do trávnika. Až neskôr boli vybudované kanalizačné vpuste a dažďová voda bola „moderne“ odvedená do kanalizácie a potom do potoka. A o mnoho rokov neskôr bola vybudovaná čistička, do ktorej sú zvedené splašky aj dažďová voda. Tá dnes už nevsakuje do pôdy okolo domu, ale všetko, čo naprší na strechy, je rýchlo odvedené z mesta. Čím viacej domov je v meste, tým viac vody nemá šancu dostať sa do pôdy, ale je urýchlene odvedené do vodných tokov. Množstvo vody zadržiavané pôdou teda výrazne kleslo.

Kedysi sme sa s rodičmi chodievali, tak ako mnohí obyvatelia nového sídliska, opaľovať na lúku k potoku. Jedného dňa potok preložili kvôli výstavbe továrne o sto metrov ďalej a vybudovali betónové koryto. Nie len, že sa už nebolo kde chodiť opaľovať a šantiť, ale dĺžka potoka sa o niečo skrátila a jeho prietok o niečo zrýchlil.

Tieto dve opatrenia z dlhodobého hľadiska v celoštátnom meradle spôsobili, že voda nie je zadržiavaná v krajine, ale čo najrýchlejšie z nej odvádzaná do väčších vodných tokov. Namiesto pomalého odtekania a súčasne zásobovania rastlinstva vrátane ovocných a okrasných stromov v meste končí v regulovaných tokoch a „posielame ju Maďarom“. Pritom len samotná regulácia tokov a vybetónovanie korýt vrátane zrušenia meandrov a skrátenie toku má za následok postupné odvádzanie spodných a podpovrchových vôd z krajiny. Tá je postupne suchšia a suchšia.

Keď na dolnom alebo strednom toku malých riek a potokov narovnáme tok, spád sa nezmení, len sa skráti dĺžka toku. Netreba byť premiant z fyziky, aby každému došlo, že sa zvýši rýchlosť toku. Voda skôr odtečie. Keď odtečie za kratší čas dole, doplní zo stredu. Keď v strede toku chýba voda, dotečie z horného toku. Narovnanie tokov, úprava korýt, to všetko má za následok postupné znižovanie hladiny tokov. A súčasne s tým aj hladinu vody v pôde v okolí riek a potokov. Zrazu rozprávanie o skákaní do vody v mieste mosta už neznie ako rozprávky starej matere, už to má reálny základ a poznáme jednu z príčin, prečo sa to dnes už nedá, hladina vody v potoku je na to nízka.

A nižšia je aj úroveň vody v okolitej pôde. To má priamy vplyv na výdatnosť studní aj výšku hladiny v nich. Iste, nárast počtu obyvateľov aj zvýšenie nárokov na spotrebované množstvo vody v domoch je tiež nie nezanedbateľný faktor. Ale kombinácia uvedených skutočností sa podpísala na tom, že v studniach je menej vody. Pritom nemuselo byť až o toľko menej.

Pôde chýba humus

Jedna vec je odvod vody prírodnými aj umelými (kanalizácia) tokmi. Druhá vec je zadržiavanie vody v pôde, či už v meste alebo mimo obývaných oblastí. Tu vidím dva významné faktory, ktoré spôsobili zníženie schopnosti pôdy vodu zadržiavať, akumulovať a potom ju pomaly uvoľňovať do prírodných vodných tokov alebo do atmosféry vyparovaním.

Tým prvý sú socialistické meliorácie, teda odvodňovanie polí a lúk, aby sa zlepšilo pestovanie obilnín. Zrejme nikoho nenapadlo, že vybudovanie poľnej kanalizácie bude odvádzať vodu trvale, nie len prvý rok. Že sa nezníži hladina podpovrchovej vody na „problémovej“ parcele na nejakú úroveň, ale bude trvale klesať a takto ovplyvňovať aj vedľajšie pozemky. Spústa vody odtieklo a zmenilo charakter krajiny. Namiesto toho, že by sa našla vhodná plodina, vrátane trávy na seno, ktorá by danú parcelu vhodne využila. Alebo ďatelina.

V minulosti boli nad dedinou parcely práve ďateliny a až nad nimi polia s obilím alebo kukuricou. Každý choval zajace alebo kozy, takže bolo výhodné mať možnosť nakosiť si každý týždeň blízko domu. A keď náhodou spŕchlo trochu viac, aj keď sa z polí „valila“ voda, hustá ďatelina ju dokázala spomaliť, vsiaknuť a nakoniec aj spotrebovať. Žiadny problém. Dnes máte hneď nad obydlím pole s kukuricou a aby sa traktoristovi ľahšie oralo, riadky sú kolmo do kopca, namiesto po vrstevniciach. Takže pre vodu prudkých dažďov priam vedenie do dediny… Naši predkovia neboli hlúpi, hoci žili jednoduchým životom.

Druhým faktorom je postupné strácanie humusu, ktorý jediný je schopný nasiakavať vodou a zadržiavať ju v pôde. Bez humusu ostáva mŕtva hmota, v suchu sa rozpadajúca na piesok. Púšť. Ak naprší, voda rýchlo z takej plochy odtečie.

Humus sa napije vodou, zväčší svoj objem, poskytne vodu koreňom rastlín aj pôdnej faune, teda dážďovkám, červom, chrobákom, baktériám, hubám. Tento komplexný život je to, čo dáva energiu a živiny pestovaným rastlinám. Zvyšok vody pomaly odteká a napája malé toky. Kým úplne vyschne, znova naprší a kolobeh sa opakuje.

Umelé hnojivá a postreky, zasoľovanie pôdy nesprávnym obrábaním pôdy, spôsobujúcim jej vysušovanie a opakované vzlínanie spodných vôd (nie sú destilované, obsahujú rôzne soli) a odparovanie samotnej vody so zostatkom solí v pôde, to všetko sa podpisuje na postupnej likvidácii pôdnej fauny. A bez jej výlučkov nie je humus. A bez humusu nie je v pôde voda, všetka odtečie. Buď zaplaví dediny alebo rozvodňuje toky. Po každom väčšom daždi.

Moderné poľnohospodárstvo „prisahá“ na umelé hnojivá, dávkované v presnom pomere živín pre konkrétnu parcelu a konkrétnu plodinu. Za istých optimálnych podmienok to môže dať špičkové výnosy konkrétnej plodiny. Ovšem s negatívnym dopadom na pôdu a jej kvalitu, schopnosť produkcie rastlín, aj stav podpovrchových vôd.

Ak ste vlastník pôdy, zrejme ste ju prenajali niektorému samostatne hospodáriacemu roľníkovi alebo poľnohospodárskemu podniku. Aby splnili ekonomické ukazovatele, teda produkovali so ziskom, sú nútení používať umelé hnojivá a postreky na pestovanú poľnohospodársku produkciu. No ak vám po takomto „hospodárení“ vrátia pôdu naspäť a vy budete chcieť začať pestovať prirodzeným organickým spôsobom, bude vám trvať zrejme aj desať rokov, kým dáte pôdu do dobrého stavu. Počas tejto doby ovšem budete platiť daň z pozemkov, investovať do PHM aj pracovných síl a stále nebudete môcť produkovať zisk. Len pre nenažranosť súčasnej spoločnosti. Pretože majiteľ pôdy by si nedovolil k nej takto sa správať.

Lesy sú vyrabované

Lesy dokážu absorbovať veľké množstvo zrážkovej vody a postupne ju uvoľňovať do potokov a riek. Túto známu poučku pozná hádam každý. Horšie je to už s odpoveďou na otázku „Ako?“

Tajomstvo sa skrýva opäť v humuse. Postupne sa rozkladajúcej hmote z odumretých rastlín aj živočíchov, vrstviacej sa každý rok.

Keď som bol malý chlapec, mal som možnosť chodiť do lesa na drevo. Mali sme tam označené stromy a strýko mi vysvetľoval, že nemôžeme vypíliť hociktorý strom, ale len označený. Je dosť veľký na to, na čo ho potrebujeme a uvoľní miesto tým menším, aby mohli dorásť. Takto sme postupne vypílili niektoré stromy z porastu, ale les ako celok si „ani nevšimol“, že stromov je menej.

Dnes nabehne do lesa mechanizácia, spevní lesnú cestu a pilčíci vypília široký a dlhý pás stromov a všetko odvezú. Hrubé drevo na spracovanie, haluzinu na štiepkovanie. Ostane po nich holý pás a ujazdená cesta. Potom príde dážď, splaví vrchnú homóznu vrstvu pôdy a po spevnených cestách sa voda a bahno valí dole, do dediny… A že toho dreva bolo z lesov vyvezeného… V globále sme takto výrazne redukovali schopnosť lesov zadržiavať vodu. Aj to málo, čo naprší, v lesoch neostane, rýchlo sa zvalí dolu a tam už sú meliorované polia alebo regulované potoky a voda rýchlo letí preč z krajiny.

Zrýchlili sme vodu

V modernej dobe sme urobili všetko preto aby sme zrýchlili vodu. Aby čo najskôr odišla preč. Nezadržíme ju v lesoch, lebo sme zmenšili plochu pre jej zadržanie po dažďoch. Nezadržíme ju v horných partiách malých tokov, lebo sme odstránili prirodzené zákruty a iné spomaľovače toku. Vybetónovali sme korytá riek a odstránili meandre. V mestách sme všetky spevnené plochy a strechy budov povinne zo zákona napojili na kanalizáciu, takže sme jednak zmenšili vsakovaciu plochu, jednak sme vodu, ktorá nespadne na trávniky, odviedli do čističiek a do mora. A ešte za to platíme stočné.

Keď sa zase v rozhovore so susedom spýtate, kam sa podela voda, spomeňte si na tento článok. A porozmýšľajte, čo vy sami viete a môžete urobiť pre zlepšenie hospodárenia s vodou v krajine vo svojom okolí a na svojich hoci malých pozemkoch. Vymenovali sme len najzákladnejšie faktory, ktoré spôsobujú úbytok vody v krajine. A to sme sa venovali len jednej polovici problému, a síce odtoku vody. Lebo problém prísunu vody je na ďalší rozsiahly článok.

 Zanechať komentár

Môžete používať tieto HTML tagy a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

(vyžadované)

(vyžadovaný)

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.