Viete, že kakaové bôby, hlavnú surovinu pre výrobu kvalitnej čokolády, si starí Aztékovia cenili natoľko, že sa dokonca stali platidlom? Napríklad králika bolo v polovici 16. storočia možné kúpiť za 10 bôbov, otrok stál 100 bôbov. To všetko a ešte oveľa viac o čokoláde sa dozviete napríklad v múzeách čokolády.
Nápoj bohov ako afrodiziakum
História čokolády sa píše už viac ako 4 tisíc rokov. Poznali ju starí Mayovia, Toltékovia aj Aztékovia. Nápoj, ktorý pripravovali z kakaových bôbov, by nám ale pravdepodobne veľmi nechutil. Hustá horká tekutina z kakaa, vody a korenín mala do dnešnej čokoládovej tabuľky ešte veľmi ďaleko. Napriek tomu tieto národy považovali kakaovník za rajský strom, poskytujúci im veľké potešenie. Podľa legendy boh Qzetzalcoatl, takzvaný okrídlený had, učil svoj kmeň ako pripravovať nápoj z kakaového stromu a podľa neho tiež dostalo pitie svoje meno Tchocoatl. Aztécka elita sa po ňom mohla utĺcť, uvádza sa, že ich náčelník Montezuma II. (okolo r. 1465-1520) bol schopný denne vypiť aj päťdesiat šálok tejto spenenej tekutiny! Robil to vraj hlavne vtedy, keď sa chystal navštíviť nevestinec.
Med upraví horkú chuť
Európa sa ale o existencii kakaových bôbov dozvedela až po tom, keď k americkým brehom dorazil so svojou výpravou španielsky dobyvateľ Hernando Cortéz (1485-1547). Stalo sa to v roku 1529, pritom naozaj prvým Európanom, ktorý horkú chuť tekutej čokolády ako prvý okúsil, sa stal cestovateľ Krištof Kolumbus (1451-1506). Svoj jazyk v nej zvlhčil roku 1502. Španieli ale z nie veľmi vábnej a hustej tekutiny nijako nejasali. Na milosť ju začali brať, až keď si ju začali prisladzovať medom. Lodný náklad s kakaovými bôbmi pristál u španielskych brehov roku 1527. Nápoj z nich najprv okúsili na španielskom kráľovskom dvore, až neskôr začal dobývať celú Európu. 17. storočie už bolo v znamení otvárania prvých európskych kaviarní. Lenže prostý ľud zatiaľ zostal o túto lahôdku ochudobnený, okúsiť ju mohla jedine aristokracie. Až do 19. storočia sa čokoláda popíja a predáva sa väčšinou v lekárňach ako pastilka rozpustná vo vode.
Revolúcia vo výrobe lahôdky
Priemyselná revolúcia počas 19. storočia však úplne zmení postup výroby čokolády i jej podobu. Dnešná najznámejšia podoba čokolády vo forme tabuľky je výrazne novodobou záležitosťou. Prvá tabuľka, pravda ešte trochu nepodarená a hrudkovitá, sa objavila v roku 1847. Keď roku 1879 objavia Švajčiar Henri Nestlé (1814-1890) sušené mlieko, a ďalší švajčiarsky podnikateľ Rodolphe Lindt (1855-1909) výrobu konšovaním (spôsob veľmi dlhého miešania čokoládovej hmoty, ktorý veľmi zjemní výslednú chuť), vznikajú nové továrne a čokoláda si získava stále väčšiu obľubu medzi širokou verejnosťou.
Dôjde aj na ochutnávku
O dejinách čokoládovej pochúťky sa viac dozviete napríklad v pražskom Múzeu čokolády Choco-Story v Celetnej ulici, alebo v 1. českom múzeu čokolády a čokoládových obrazov v pražskej Oldřichov ulici. Rozprávajú sa tu pestré dejiny čokolády pomocou unikátnej zbierky viac ako 1000 exponátov. Vystavené predmety zaručene nadchnú každého, ako odborníka, ktorý sa v histórii a výrobe čokolády vyzná, tak i úplného laika, ktorý si „len“ občas pochutí na tabuľke čokolády. Predvádzacie centrum, ktoré je súčasťou prehliadky múzea, poodhalí návštevníkom čaro výroby čokolády a predstaví všetky suroviny aj samotný proces spracovania. Na záver potom môžu ochutnať čokoládové pralinky, ktoré múzeum vyrába. Ďalšia expozícia čokolády sa nachádza napríklad Tábore v južných Čechách, kde sídli Múzeum čokolády a marcipánu. Okrem českých múzeí nájdete veľa expozícií aj v zahraničí, hneď niekoľko múzeí s touto tematikou nájdete napríklad vo Francúzsku.
Podobné články:
Komentáre