Kompostér z paliet

Záhrada produkuje veľké množstvo rastlinného materiálu, ktorý po zbere úrody alebo pri príprave záhrady na jar sa považuje za odpad. Odpad v tom zmysle, že už neslúži priamej produkcii zeleniny či ovocia. To ale neznamená, že ho treba zlikvidovať. Ideálnym spôsobom „likvidácie“ rastlinného odpadu je jeho recyklovanie, kompostovanie. Zručný záhradkár si ľahko zhotoví jednoduchý kompostér z drevených paliet, nemusí ho kupovať. Pestovanie na záhrade sa tak stáva viac ekologické aj viac ekonomické.

Počas jarných mesiacov sa v blízkosti záhrad objavujú veľkoobjemové kontajnery, v ktorých je záhradný odpad odvážaný do zberných dvorov alebo na ďalšie spracovanie. Sú záhradkári, ktorí tento odpad spaľujú. Nechcem polemizovať, či je to zakázané alebo povolené, či je to nebezpečné alebo neškodné. Myslím si, že spaľovať by sa mal len drevený či rastlinný odpad napadnutý chorobami, aby sa zabránilo ďalšej infekcii zdravých rastlín.

Podľa môjho názoru by sa mal všetok rastlinný materiál vrátiť naspäť do pôdy. Pretože odvoz rastlinného odpadu zo záhrady na smetisko znamená odvoz živín zo záhrady a následnú nutnosť hnojenia, či už prírodným hnojom alebo umelými hnojivami. Tento postup môže vyhovovať len predajcom hnojív, rozumný záhradkár ho nemôže pripustiť. Kompostovanie rastlinného materiálu znamená rozloženie drevín a rastlín na „prvočinitele“ a vrátenie živín späť do pôdy, aby sa využili pri pestovaní ďalších rastlín. Kompostovanie môže znamenať prosté ukladanie rastlinného odpadu na kopu alebo využitie kompostovacích nádob, ktoré zaistia prístup vzduchu a tým rýchlejšie rozloženie hmoty na humus.

Aj kompostovacie nádoby sa dajú kúpiť v rôznych veľkostiach. Pokiaľ je vaším hobby míňať peniaze na to, aby ste boli záhradkármi a mohli sa hrať na svojom políčku, kúpte si kompostér v obchode, potešíte niekoho, komu ste dali zarobiť. Pretože kompostovacie nádoby sa dajú vyrobiť, drevené, plechové, aj iné.

Ja som si vyrobil jednoduchý veľkoobjemový kompostér z drevených paliet. Využil som nevratné palety, ktoré som získal v jednej firme, kde ich skladovali a zavadzali im. Dostal som ich zadarmo. Pretože sa jedná o jednorazové palety, nie sú chemicky ošetrované a preto nehrozí kontaminácia humusu. A pretože kompostér nepotrebuje neobmedzenú životnosť, ani to nevadí. Zo šiestich paliet som zmontoval kompostér o približnom objeme 2 m3.

Najprv som si položil dve dvojice paliet na zem, aby som zistil približnú dĺžku kompostéra. Podľa tejto dĺžky som odstrihol potrebnú dĺžku králičieho pletiva plus dva dvadsaťcentimetrové pásy navyše na zahnutie okrajov.

Pletivo má snahu sa stále krútiť, takže pri meraní a strihaní je dobré jeho konce zaťažiť, doskami, rýľom, lopatou, čímkoľvek. Po zahnutí oboch okrajov som pletivo obrátil, aby sa už nemohlo stáčať. Úlohou pletiva na spodku kompostéra je zabrániť hlodavcom alebo krtom prístup do kompostu. Krty obľubujú dážďovky a tie pomáhajú spracovať zvyšky rastlín na výživný substrát. Preto ich pletivom chránime.

Potom som položil dve palety na pletivo na rohu tak, aby v kompostéri nebolo pletivom nekryté miesto. Šírka pletiva je jeden meter, rozmer paliet je 80 x 120 centimetrov. Vhodným prekrytím okrajov paliet dosiahneme, že šírka kompostéra je 90 centimetrov.

V mieste rohových špalíkov paliet som palety zoskrutkoval vrutmi do dreva rozmeru 6×200 akumulátorovou skutkovačkou. Do prvého špalíka treba najprv vyvŕtať vrtákom priemeru 6 až 6,5 mm otvor a vrut zavŕtať len do druhého špalíka. Preto je vhodné používať dve akuvŕtačky, v jednej vrták, v druhej bit pre hlavu vrutu. Spojenie stačí na vrchnom a strednom špalíku palety.

Po spojení dvoch paliet na jednom rohu som postupoval rovnako aj na opačnom roku a po spojení rohu som vzájomne spojil dve vedľajšie palety v strede. Takéto „U“ som na spodnej strane uzavrel tiež dvomi paletami. Pre zvýšenie pevnosti na vrchnej strane som preplátoval spoje susedných paliet doskou a kratšími vrutmi 4×40.

Zhotovenie celého komnpostéra z paliet trvalo asi hodinu vrátane nanosenia šiestich paliet od brány na miesto v záhrade, kde teraz stojí. Jediným priamym nákladom bol nákup vrutov, keďže náradie som už mal a palety som získal zadarmo.

Do kompostéra dávame odpad z čistenia zeleniny doma, vykopané trávnaté drny alebo zvyšky burín v záhrade, staré seno, tenké halúzky. Po prerobení na humus tento materiál výborne poslúži pri výsadbe stromov alebo kvetín v záhrade. A nemusíme prihnojovať kupovanými hnojivami. Naša zelenina a ovocie bude bio a zadarmo.