Ach, a ja som sa tak tešila. Tak ako vždy, keď idem domov vlakom, teším sa ako si v novozrekonštruovanom staničnom bistre kúpim svoju cestovateľskú rutinu – bageta, donut a minerálka. Síce donut (americká šiška) ani zďaleka nespĺňa kritéria zdravej výživy, rovnako tak ako bageta z bielej múky s majonézou, raz za dva týždne si tento „luxus“ dovolím bez akýchkoľvek výčitiek. Veď aj maličkosti robia deň. Dnes mi však moja radosť akosi ufučala.
Keďže som mala plnú fľašu vody v taške a spolu s ňou tiež čokoládu, dnes nákup v staničnom bistre spočíval len z bagety. Ale na tú som sa samozrejme tešila, keďže mali moju obľúbenú debrecínsku, ktorá býva často vypredaná. Jasne, aj šunková je super, ale viete no… Debrecínska, mňam. A tak som sa hneď z diaľky potešila, že aj bagetu majú, aj stará známa tvár predavačky tam opäť stála. Hoci jej nikto nepovedal, že aj napriek tomu, že za úsmev odmeny od šéfa nedostane, ale usmiať by sa mohla, nevadí. Usmiala som sa na ňu ja, veď možno sa potom ona usmeje na ďalšieho zákazníka po mne.
Vypýtala som si teda svoju bagetu. Pani predavačka sa najprv načiahla do jedného regála, no potom si to rozmyslela a prešla pár krokov k druhému, odkiaľ vzala moju cestovateľskú pochúťku. Nezamýšľala som sa sprvu nad týmto gestom, veď ak majú v druhom regáli viac kusov, treba predsa „vyrovnávať stavy“. A tak žiaden problém. Zaplatila som si, poďakovala, pozdravila sa a odišla som. Počkala som si pár minút na príchod vlaku, pričom som bola atakovaná holubmi, ktoré sa silou mocou pokúšali buď otestovať moje reflexy uhýbania alebo som im jednoducho bola sympatická (alebo chceli tú moju bagetu), a potom som nastúpila do vlaku. Vybrala som si vodu, mobil, sluchátka a vytúženú bagetu. Juchú, sama v „kupéčku“ a môžem sa pustiť do jedla. Ešte vybrať tie dve kolieska paradajky (ktoré by ma síce nezabili, ale určite by ma pripravili o 100%-ný chuťový zážitok) a pustiť sa do jedenia.
Všetko fajn až na to… Že tzv. zoznamovací večierok ingrediencií v bagete už bol akosi po „záverečnej“. Väčšinou je bageta chrumkavá, paprika čerstvá a všetko ostatné má tiež svoju bežnú farbu, vôňu a chuť. Dnes to však bolo inak. Bageta mokrá od zeleniny, šunka so sivastým nádychom a dressing tiež pofidérnej chuti. Nuž, a bolo po zážitku.
Problém nastal v tom, že včera sa asi nepredali všetky bagety, a tak som tú včerajšiu dostala dnes. Dátum výroby 4.3.2014 plus Spotrebujte do 24 hodín. Ono by ani nešlo o to, že predávajú jeden deň starú bagetu (veď tie na benzínkach majú často aj týždeň), no ak predávam tovar so spotrebou do 24 hodín, mal by byť vyrobený aspoň v ten deň. Nevadí, beriem to ako vlastnú chybu, keďže som si mala skontrolovať dátum výroby. Nabudúce otestujem panie predavačky, aké budú pohľady ak si vypýtam inú bagetu. Verím tomu, že sa na mňa usmejú a s radosťou mi podajú čerstvú, chrumkavú cestovateľskú pochúťku. Bez irónie.
Podobné články:
Komentáre