Aj vy s nadšením papkáte jogurty, lebo sú zdravé? Veď kto by sa nechcel dožiť vysokého veku a ešte k tomu v zdraví a v pohode? Kto by nechcel mať dobré trávenie bez nafukovania či silnú imunitu? Lenže pozor! Všetko môže byť inak.
Jogurt je kyslo mliečny výrobok a vznikol vlastne náhodou. Pravdepodobne na území dnešného Bulharska. V období pred pár sto, možno tisíc rokmi, keď ešte nemali chladničky a teplota vzduchu neraz presahovala 40 stupňov Celzia, čerstvo nadojené mlieko vydržalo len chvíľu. Potom sa zrazilo. Skyslo. Túto reakciu spôsobili baktérie, ktoré sa prirodzene v mlieku vyskytovali. A tak ľuďom neostalo nič iné, len sa prispôsobiť a vypiť ho aj v takejto podobe. Či im chutilo, to neviem, ale podstatné je, že boli zdraví a dožívali sa vysokého veku.
Vedci nad tým dlho špekulovali. No a asi pred sto rokmi na to prišli. Iste už viete. Sú to živé mliečne kultúry. A najprospešnejšie sú práve tie, ktoré sa vyskytujú v mlieku dobytka chovaného na území Bulharska.
Pôsobenie jogurtov
Patria sem baktérie rodu Lactobacillus a Streptococcus. Obidva tieto rody majú viacero druhov. Najznámejšie, ktoré tvoria základ aj dnes používanej tzv. jogurtovej kultúry sú Lactobacillus bulgaricus a Streptococcus thermophillus. Ich spoločnou vlastnosťou je, že rozkladajú mlieko na jednotlivé zložky a tým uľahčujú jeho trávenie.
vzorky som kúpila v jednej predajni
Čo na jogurty Ájurvéda?
Táto stará veda o živote doporučuje jogurt ako prostriedok na posilnenie zdravia. Je stráviteľnejší ako samotné mlieko a pokiaľ je čerstvý, tak do dvoch dní, je zásaditej povahy. Potom, ako kysne, stáva sa kyselinotvorným. Je zdrojom vápnika a vitamínov skupiny B. Dodáva črevnej flóre užitočné baktérie, ktoré napomáhajú pri vstrebávaní potrebných živín. Výborný je hlavne v lete, pretože ochladzuje. Podávať by sa mal pred západom slnka. Jogurt však zvyšuje tvorbu hlienu, dokonca viac ako samotné mlieko, preto sa nedoporučuje jeho konzumácia pri nachladnutí a kašli. Vždy by sa mal jesť s trochou soli, prípadne rasce. Na sladko je dobré pridať med alebo nerafinovaný cukor.
Pre liečivý účinok je vhodný biely, neochutený jogurt so živými mliečnymi baktériami, pripravený zo surového, maximálne ešte pasterizovaného mlieka. Pridaním cukru sa zhorší jeho stráviteľnosť aj vstrebávanie vápnika a vitamínov.
Poctivý jogurt si dnes doma vyrába málokto. Pritom, podľa mojich informácií, to nie je vôbec zložité. Prevariť mlieko, schladiť, pridať biely jogurt kvôli živej kultúre a čakať. To je všetko. Ibaže kto by to jedol, také „obyčajné“. A tak prichádza na rad cukor, ovocie či rôzne orechy. No dobre, aj tak je to vždy lepšie ako si kúpiť sladký „chemický mix“ z obchodu.
Podľa čoho vyberať?
Kritérií môže byť viacero. Susedka mi povedala, že ona kupuje zvolenský, lebo je náš. Doslova „spoza kopca“. Kamarátka zase kupuje Rajo, je tiež náš a chutí im. No a v obchode som videla pani, ktorá chytila kelímok do ruky a potriasla ním. Vraj: „Keď je hustý, bude určite aj dobrý.“
Dá sa však na toto spoľahnúť? V prípade neochuteného bieleho jogurtu áno. Inak v žiadnom prípade. Biely jogurt nesmie obsahovať nič iné okrem mlieka, smotany a živých jogurtových baktérií. Tu sa rozhodujete podľa požadovaného obsahu tuku. Smotanový ho má viac.
U ochutených jogurtov je to zložitejšie. Tie sú častokrát len zmesou zahusťovadiel, farbív a konzervantov. Česť výnimkám. Tu sa bez čítania zloženia výrobku nezaobídete.
víťazi môjho súkromného testu
Moje zistenia o jogurtoch
Aby som bola čo najviac v obraze, nakúpila som domov zopár vzoriek ochutených jogurtov a jeden biely, nech má aj ten šancu. Pri ich výbere a študovaní zloženia som strávila v Bille vyše pol hodiny. Podotýkam, že cena pri mojom výbere nebola vôbec rozhodujúca. Išlo mi o kvalitu. A tú vám, v prípade jogurtov, nezaručí ani známa značka výrobcu ani reklama.
Dôležitým ukazovateľom kvality je, podľa mňa, obsah modifikovaného škrobu, ktorý slúži ako zahusťovadlo. Ak by bolo v jogurte dostatok jogurtových baktérií, ich pôsobením by bol aj dostatočne hustý. Ale keďže nie je, výrobca ušetril, musel na zahustenie pridať modifikovaný škrob. Nehľadiac na dlhodobé účinky takéhoto škrobu v tele, jedno je isté. Kvalita jogurtu je nízka.
Ďalším znakom kvality je použitie glukózo-fruktózového sirupu ako náhrady za biely cukor, sacharózu. Sirup je podstatne lacnejší, keďže vzniká ako medziprodukt pri výrobe samotnej sacharózy. Jeho sladivosť je zhruba o 30% vyššia ako bieleho cukru. Jeho dlhodobé pôsobenie v tele je ale sporné. Každopádne jeho použitím znížil výrobca svoje výrobné náklady.
Použitie kyseliny citrónovej a jej solí považujem tiež za veľké mínus. Podľa mojich zistení sú špecialitou zvolenských jogurtov. No nájdete ich aj v Rajo klasik. V popise citrátu vápenatého (E333) sa uvádza, že upravuje kyslosť a môže slúžiť ako zdroj vápnika. No pekne. A nemalo byť zdrojom vápnika mlieko alebo smotana?
Príjemným prekvapením pre mňa bolo zistenie, že aj medzi jogurtami, na ktoré beží televízna reklama, sa nájde naozaj kvalitný výrobok. Z mojich vzoriek to bol Danone Dobrá Máma jahodová. Na môj vkus možno až príliš sladký, ale len cukrom. Žiadny sirup ani zahusťovadlo. Ani tu sa však na známu značku nedá na 100% spoľahnúť. Stačí si pozrieť zloženie vedľajšieho kelímku s inou príchuťou. Úplne iné zloženie, vrátane vylepšovadiel.
Ani obsah probiotických baktérií nie je štandardom. Pochváliť sa nimi môžu len niektoré jogurty. Taký Lactobacillus acidophillus a Bifidobacterium som objavila v Kauflande. V jogurtoch ich privátnej značky MILBLU. Navyše neobsahovali žiadne konzervačné látky. Dokonca ani žiaden škrob či glukózo-fruktózový sirup. Tieto sa určite oplatí kúpiť.
Rada na záver
Ak máte radi jogurty, nemáte problém s nadmernou tvorbou hlienov, a chcete si dopriať trošku vápnika, najlepšou voľbou je urobiť si jogurt doma z kvalitného čerstvého mlieka. Ak túto možnosť nemáte alebo sa vám jednoducho nechce, dobrou alternatívou je biely jogurt. Môžete si ho doma doplniť džemom, medom alebo orieškami. Vyhnete sa tak zbytočnej chémii. Zo sladených jogurtov sa dá tiež vybrať, aspoň menšie zlo, len je treba čítať zloženie.
A čo sa týka výberu podľa výrobcu? Keby naši výrobcovia (vo Zvolene alebo v Bratislave) vyrábali jogurty bez zahusťovadiel, regulátorov kyslosti a lacných náhrad cukru, s veľkou radosťou by som ich svojim nákupom podporila. Keďže tomu tak nie je, dávam prednosť jogurtom vyrobeným v ČR (značky MILBLU a Danone).
Podobné články:
Zaujímavý článok, len by bolo dobré pred jeho napísaním aj čosi tušiť o napísaných skutočnostiach. Napríklad:
glukózo-fruktózový sirup nie je medziproduktom výroby sacharózy. Tá sa vyrába z cukrovej repy, alebo cukrovej trstiny a v nich sa nachádza už priamo sacharóza. V potravinárskom priemysle sa používa, alebo skôr používal aj sacharózový sirup, ktorý je medziproduktom, keď sa rafinovaná šťava len zahustí, ale nevykrištalizuje sa sacharóza, ktorú treba následne zasa rozpúšťať. Glukózo-fruktózový sirup sa vyrába hydrolýzou, prevažne kukuričného škrobu.
Kyselina citrónová sa používa na predĺženie skladovateľnosti jogurtu a dnes sa pridáva do všetkých jogurtov. Voľakedy bola skladovateľnosť maximálne týždeň. Kyselina citrónová úpravou pH zastaví rast baktérií mliečneho kvasenia takým spôsobom, že zostanú živé a dajú sa dokonca použiť aj po mesiaci na domácu výrobu jogurtu. Je to určite lepšie, ako zastaviť kvasenie prídavkom konzervačných prísad. Dnes sa bez toho jogurt kúpiť nedá, lebo dlhšia skladovateľnosť vyhovuje ako logistike výrobcov a obchodníkov, tak aj väčšine spotrebiteľov. Prídavok škrobu, alebo želatiny, okrem úspory výrobných nákladov, zas bráni uvoľneniu srvátky, čo veľká časť konzumentov považuje za výrazné plus, aj keď je to faktické znehodnocovanie jogurtu
Jogurt vyhovujúcej hustoty sa dá vyrobiť len s použitím zahusteného mlieka. Klasicky zahustením, čiastočný odparením vody, neskôr sa v priemyselnej výrobe požívalo zahustenie prídavkom sušeného mlieka. Ináč by bol tekutý. Každopádne si treba dávať pozor na extrakrémovité jogurty. Jogurt má mať, ako sme sa v škole na potravinárskej technológii učili, lastúrovitý lom.
Zaujímavý komentár, len by bolo pred jeho napísaním prestať „kopať“ za potravinárskych výrobcov, proti konzumentom.
Dnes sa už možno glukózovo-fruktózový sirup „nevyrába“ zastavením výroby bieleho cukru (a zrejme primiešaním „čohosi“), ako píšete. Vyrába sa zo zemiakov, alebo čo je ešte horšie, z geneticky modifikovanej kukurice. Jedno veľké plus pre konzumenta väčšie, ako druhé.
Takže máme chváliť výrobcov jogurtov, že nezabíjajú mliečne baktérie, len ich trošku tlknú po hlave? Prečo je nutné voziť jogurty z Francúzska a potom riešiť potrebu ich dlhej životnosti? Kedysi boli mliekarne v každom okrese a vždy boli na pultoch čerstvé jogurty. Používalo sa kvalitné mlieko, nie dnešný vykradnutý materiál a nebolo treba pridávať žiadny škrob. To, že veľká časť (neinformovaných) konzumentov považuje pridávanie škrobu (teda vlastne sacharidov-cukrov) za plus, ešte neznamená, že sa bavíme stále o klasickom jogurte, ktorý by bolo možné považovať za súčasť zdravej výživy. Namiesto poctivého mlieka, škrob (cukor) namiesto cukru fruktózový sirup (tiež cukor). Čo je problém týchto cukrov, to je ich glykemický index.
V konečnom dôsledku sme zase pri tom, že výrobcovia v snahe ušetriť výrobné náklady a zvýšiť svoj zisk „upravujú“ receptúry a predlžujú životnosť jogurtov, a ja si myslím, že to všetko na úkor kvality jogurtov a zdravia svojich zákazníkov.
Warning: Undefined array key 1 in /data/6/3/63be5345-0f9e-4008-8009-3efaf0eec091/dobreazdravo.sk/web/wp-content/plugins/wp-useragent/wp-useragent-detect-os.php on line 668
Ešte niečo. Výrobu glukózo-fruktózového sirupu, práve v súvislosti s jeho obsahom v jogurtoch, vysvetľoval odborník na zdravé stravovanie Ing. Petr Havlíček v programe „Jste to, co jíte“. Nič som si nevymyslela. Máte iste pravdu v tom, že podstatná časť tohto slávneho sirupu sa vyrába z kukuričného škrobu. Úžasný objav. Vyrobiť za lacno a veľáá. Asi preto ho pchajú všade. Bez ohľadu na vedľajšie účinky.
rad vidim FF+Ubuntu 😉