Ešte stále na jeseň rýľujete a na jar kultivujete záhony pre zeleninu? A my si ešte stále myslíme, že to robíte zbytočne. Ale ak je vaším cieľom v záhrade sa poriadne nadrieť, neprestávajte, kým vládzete. My si zatiaľ budeme pobyt v záhrade užívať, rovnako ako jej plody, dopestované bez driny a odriekania. My si zaslúžime svoju zeleninu a ovocie aj bez zodratého tela a zničeného chrbáta či boľavých nôh. Je to naša voľba, rovnako ako je vaša tá vaša.
Veľa ľudí tomu nedôveruje. Čomu? Mulčovaniu. My sme si to vyskúšali. Niekoľko rokov v malej záhradke, posledný rok v tej naozaj veľkej, ktorú nám mnohí závidia. Verte, že nie je čo. Keď sme ju kupovali, bola v žalostnom stave. Ale my sme už vtedy vedeli, že sa budeme správať k nej inak, ako býva v kraji zvykom. Že nebudeme musieť toľko pracovať, ako ostatní záhradkári, aby sme mali rovnakú, ak nie lepšiu úrodu.
Jednou z našich metód je mulčovanie. Alebo nastieľanie, ak chcete. Teda prikrytie pôdy alebo trávy vrstvou prírodného materiálu. Má to viacero pozitívnych dôsledkov.
Tým prvý je fakt, že mulč prikrytím porastu alebo pôdy nepustí dole svetlo. Rastliny pod mulčom za niekoľko týždňov až mesiacov úplne vyhynú, pod mulčom sa objaví holá pôda. Nie tvrdá, ale mäkká, kyprá. Namiesto toho, aby ste rastliny (zväčša označované ako burina) vykopávali, chemicky odstraňovali či inak s nimi bojovali, ich zamulčuje a počkajte.
Druhým je zníženie výparu vody, zastavenie prehrievania pôdy slnkom aj vysušovania vetrom. Viacej vlahy zostane rastlinám, menej treba polievať. A keď nepolievate priamo na pôdu, tak sa nevytvorí prísušok, tvrdá vrstva pôdy na povrchu, ktorá jej bráni okrem iného aj dýchať.
Tretím je mäkká vrstva pre plody, ktoré by inak ležali na pôde, teda v blate. Ak sa to stáva jahodám napríklad.
A na záver, pod mulčom žijú dážďovky a tie prekypria pôdu aj ju obohatia o humus. Tak načo rýľovať?
Ako mulč je možné použiť slamu, tá vydrží aj viac, ako jeden rok, alebo seno, ktoré ale má reálnu životnosť asi pol roka, rýchlejšie sa rozkladá, než slama. Rozkladá na živiny, teda je to ochrana aj hnojivo. Čerstvá tráva nie je ideálna pre všetky rastliny. Aspoň nie vo veľkom množstve. Ako mulč môžete použiť aj vytrhnutú sprievodnú rastlinu (burina jej zvyknú v našich končinách nadávať), ktorú položíte na záhon. Uschne a rozloží sa.
Na jeseň, po zbere úrody, mulčujeme aj zvyškami rastlín, z ktorých sme pozbierali úrodu. Ak sa do jari nerozložia, tak ich odpraceme do kompostu.
Ako ste si všimli, okrem slamy všetko ostatné nájdete na svojej záhrade, zväčša ako nepotrebné. Načo páliť, načo odvážať, keď môžete využiť k svojmu prospechu? A ušetriť si námahu, prachy za hnojivá aj za dovoz/odvoz.
Nedávno sme dali dole slamový mulč z vyvýšeného záhona, kde som na jeseň nahádzal zeminu z výkopu jeho základu. Zem pekná jemná kyprá. Stačilo rozhrnúť lopatkou a zasadiť priesadu. Nie je dôvod prejsť to kultivátorom alebo rýľovať. Stačí rovno sadiť a opäť zamulčovať.
Komentáre