Tak ako všetci záhradkári v osade za mestom, aj my sme museli riešiť otázku zásoby vody na polievanie. Odpoveďou je nádrž pri chatke a zvod dažďovej vody zo strechy chatky do nádrže. Riešenie obvyklé hádam pre 90% záhradkárov, ktorí nemajú studňu v blízkom okolí. Jedného dňa si ale moja nádrž povedala, že ju už nebaví držať vodu.
Nádrž máme položenú na betonových kockách a železnom podstavci. No a kocky sú položené na zemi. Takže časom, najmä keď je mokro, váha vody v nádrži zatlačila kocky do hliny. Nanešťastie nie rovnomerne, takže sa nádrž naklonila. Nie veľmi, takže voda z nej neunikala, ale dosť na to, aby nás to mrzelo a tiež sa trochu zmenšil využiteľný objem nádrže. Skrátka chcelo to niečo s tým spraviť.
Lenže dvíhajte oceľovú nádrž s vyše kubíkom vody. A vypustiť vodu uprostred leta tiež nie je riešenie, keď „nehrozí“ jej rýchle napustenie dažďom. Takže sa čakalo na zimu. Aby mráz nádrž neroztrhol rozpínajúcim sa ľadom, vodu vždy vypustíme pred prvými mrazmi. No ale aj tak je to stále ťažká váha pre jedného chlapa a jednu ženu.
Pomohol kamarát. Na jeseň si zaobstaral vysokozdvižný vozík do svojej prevádzky. Ponúkol sa, že ho dopraví dodávkou na záhradku a že ním nádrž zdvihneme a upravíme jej uloženie. Tento šikovný mechanický vozík nemá pohon, ľahko sa premiestňuje a pohodlne sme s jeho pomocou zdvihli nádrž, upravili uloženie betonových kociek a znova položili nádrž na jej miesto, tentoraz vo vodorovnej polohe.
Keď skončia mrazy, opäť sa môže uzavrieť výpustný ventil a nabrať voda na polievanie kvetov a stromov v záhradke. Už aby tu bola jar!
