Máte zlé dieťa? Pozrite sa, čo mu dávate na tanieri

Deti sa nerodia zlé a dobré. Deti sú také akými ich robia ich rodičia. Sú odrazom rodičov, či už ich správania, zvykov a zlozvykov či napokon stravovania. Ak jete na raňajky klobásu s horčicou, nemôžete očakávať, že vaše dieťa bude zrána túžiť po jablku a ovsených vločkách. Vidí to, čo robí jeho mama či otec a chce to robiť tiež. Sú to jeho prvé idoly, ľudia, ktorých má denne na očiach a nebude robiť to, čo nerobia oni. Pokiaľ pijete denne liter koly, nečakajte, že dieťa bude s radosťou piť „obyčajnú“ vodu alebo nesladený čaj. Áno, chcete, aby bolo vaše dieťa zdravé a poslušné, aby sa riadilo vašimi príkazmi, aby si upratalo hračky, keď mu poviete, aby šlo spať, keď mu poviete, aby jedlo to, čo mu poviete. Ale je to také jednoduché? Nie je.

Príliš tučné na lezenie – Too Fat to Toddle

Dnes som sa opäť dostala k zaujímavému videu zo série BBC Dokumentov na Youtube. Je to dokument o experimente, ktorý viedol odborník na detskú obezitu Paul Gately vo Veľkej Británii v roku 2008. Do tohto experimentu sa zapojili štyri rodiny, ktoré mali obézne deti mladšie ako 6 rokov. Gately sa najprv na jeden deň stal súčasťou ich rodiny, skúmal ich každodennú rutinu, na základe ktorej zistil mnohé faktory, ktoré jasne ukazovali príčiny obezity u týchto detí. Samozrejme, rodičia (častokrát rovnako obézni ako ich deti) urputne rozmýšľali nad tým, prečo sú ich deti neposlušné, obézne, prečo nemajú dostatok energie a ich správanie je agresívne. Ako to už však býva, nehľadali príčinu sami v sebe a v tom, čo svojim deťom „tlačia“ do tela, no hľadali výhovorky ako „pomalý metabolizmus“ či „vrodený charakter“.

Deti nie sú dospelí jedinci

Deti sú jednoducho deti. Rovnako ako deťom neponúknete po obede kávu a nedáte im šampanské ako prípitok, nemôžete ich považovať za rovnocenné ani pri príjme potravín. Porcia, ktorá je pre dospelého človeka alebo aj pre 14-ročného tínedžera nesmie byť rovnaká ako pre 6 ročné dieťa. Skladba jedálneho lístka môže byť podobná, keďže zeleninu, ovocie, bielkoviny, cukry a pod. potrebujú všetky vekové kategórie, avšak pomer týchto zložiek a následne ich množstvo na tanieri je dôležitým faktorom ovplyvňujúcim nielen energiu Vášho dieťaťa, či jeho váhu, ale i jeho správanie.

V poslednej dobe sa veľmi často rieši problém tzv. hyperaktívnych detí. Laicky povedané deti, ktoré sú neposedné, neposlušné prípadne majú výrazné prejavy agresie a iných negatívnych charakterových čŕt. Rodičia si často povedia, že z toho deti vyrastú, že to je len nejaká „fáza“, ktorú musia prekonať a všetko bude v poriadku. Ale to má od pravdy veľmi ďaleko. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, koľko sladkostí Vaše dieťa zje počas dňa? Cukor. Áno, presne to je ten „tichý zabijak“, o ktorom sa dočítate v článkoch o chudnutí a zdravom životnom štýle. Ale je to tiež zložka stravy, ktorá v súčasnej modernej dobe prevláda v jedálničku detí a vonkoncom doňho nepatrí v takej miere, v akej sa v ňom nachádza. Cukor sa totiž v tele nielen, že premieňa na tukové zásoby, no tiež zapríčiňuje tú povestnú „neposlušnosť“, s ktorou si rodičia u svojich detí častokrát nevedia dať rady.

Aké je riešenie hyperaktivity?

Nepoviem, že je jednoduché. Nič, čo za to stojí, nie je jednoduché, ale práve preto za to stojí. Pokiaľ Vaše dieťa odmalička kŕmite sladkými cereáliami, jedlom z rýchleho občerstvenia, sladenými nápojmi a ovocie so zeleninou patria do radu „nepodstatných“ záležitostí, nemôžete očakávať, že zmena, ktorú chcete vykonať bude rýchla a jednoduchá. Je to postupný proces zmeny životného štýlu – a to nielen Vášho dieťaťa, ale v prvom rade Vášho vlastného. Pokiaľ vy nezmeníte stravovanie, nezmení ho ani Vaše dieťa. Pokiaľ vy sami nezačnete byť aktívni, nezačnete sa venovať športovým aktivitám, prechádzkam v prírode a na čerstvom vzduchu, ani Vaše deti nebudú mať záujem vyjsť do záhrady a hrať sa s loptou. Radšej si sadnú k ockovi a mamke na gauč a vezmú si priehrštie zemiakových lupienkov. Lebo čo robí mama, to musí byť určite správne.

Zdroj: Too Fat To Toddle – BBC Documentary