Namiesto zjednotenia kvality potravín EÚ nariadila zjednotenie ich porovnávania

Ľudia, ktorí mali možnosť pri cestách do Nemecka a Rakúska nakupovať v ich obchodoch, už dávno tvrdili, že pracie prášky, drogéria ale aj mnohé potraviny z vonka sú lepšie, ako tie u nás predávané. A nie iba všeobecne, ale týka sa to aj takých, ktoré sú na oboch stranách predávané jedným výrobcom v rovnakom obale. Skrátka že my kupujeme často za vyššiu cenu nižšiu kvalitu. Situácia prerástla v sťažnosť vlád Vyšegrádskej štvorky v Bruseli. Výrobcovia sa ohradili a Brusel zasiahol. Čo sa zmení?

Keď ženy tvrdia, že pracím práškom dovezeným z Rakúska vyperú prádlo lepšie, ako takým istým pracím práškom, kúpeným v našich obchodoch, môžeme im veriť, ale nemusíme. No ak ostáva rovnaká práčka, rovnaká voda, dokonca aj elektrina je stále rovnaká a aj bielizeň alebo odevy sú rovnaké a pravdepodobne rovnako znečistené, čosi na tom asi bude. Keď to tvrdí veľké kvantum žien a sú ochotné vláčiť ťažké škatule, treba sa tým zaoberať.

Kedysi som v jednom veľkoobchode objavil dve rôzne balenia jednej a ten istej instantnej kávy v 200 gramovom balení. Jeden druh za zníženú cenu. Aké bolo moje prekvapenie, keď jedna neska bola z Maďarska, druhá z Poľska a každá mala iné zloženie, ale rovnaké obaly na prednej strane. Kúpil som obidve, doma porovnával, každá chutila trochu inak. Podotýkam rovnaká rýchlovarná konvica, rovnaké šálky, rovnaké lyžičky, rovnaké množstvá kávy aj rovnaká voda. Dnes už si nepamätám, ktorá z tých káv mi chutila viac.

Boli časy, kedy som mohol byt v Rakúsku aspoň raz týždenne. Okrem tankovania nafty, ktorá bola rozhodne lepšia a aj lacnejšia (veď je vyrobená z nórskej ropy nie z ruskej, ako u nás) som si občas skočil do predajne nie len potravín z rovnakej siete, ako nakupujem u nás. Okrem toho, že mali aj odlišné výrobky, mali aj unifikované. Za rovnaké peniaze som mohol kúpiť väčšie balenie a nemohol som si nevšimnúť aj odlišné zloženie, uvádzané na obale.

Suma sumárum, nie som odkázaný na správy na sociálnych sieťach, na médiá. Mám vlastnú skúsenosť aj skúsenosť ľudí, ktorých dlho poznám. A som presvedčený, že identické výrobky u nás a „na Západe“ majú iné zloženie.

Má odlišné zloženie znamenať nižšiu kvalitu?

Vo všeobecnosti je to takto prezentované. A výrobcovia sa bránia, že zloženie výrobku odráža preferenciu chutí spotrebiteľov v jednotlivých krajinách.

No ak som „spotrebiteľ“, tak prestávam byť zákazníkom takejto spoločnosti. Keď si producent alebo obchodník nechce uvedomiť, že nie som púhy „spotrebiteľ“ alebo „odberateľ, ale že som ten, kto si vyberá, komu dá svoje peniaze, tak nedostane moje peniaze. Ja nie som povinný spotrebovať alebo odobrať to, čo on ponúka. Na slovo „musíš“ som veľmi alergický! Ešte stále je na výber z množstva aj malých výrobcov a obchodníkov, aby som vedel dať najavo, čo si o praktikách niektorých firiem myslím.

Ale poďme späť k zloženiu výrobkov v Európe. Bývalý slovenský minister v televíznej debate položil otázku, či je tou pravou Coca-cola z Rakúska, ktorá je sladená cukrom alebo tá zo Slovenska, sladená izofruktózou. Redaktor mu nevedel odpovedať. Priznám sa, že v tej chvíli ani ja. Ale dozvedel som sa, že v Rakúsku sladia colu cukrom preto, že v čase zavádzania jej výroby fruktózový sirup u nich neexistoval (nebol povolený?). A že americký originál nie je sladený cukrom, ale izofruktózou.

Takže tú pravú colu máme my, chudáci Rakúšania sú odkázaní na plagiát. 😉
Ja už dlhé roky takéto nápoje nepijem, ale ak by som si mal vybrať, tak by so si dal radšej pohár coly s cukrom, pretože má nižší glykemický index, ako fruktózový sirup. Menej by to zacvičilo s mojimi pocitmi hladu a menej by to zakývalo s množstvom a veľkosťou mojich tukových buniek. Ale pretože si držím svoju váhu celkom cielene paleo stravovaním, colu jednoducho nepijem a jej zloženie ma teda netankuje.

Ďalšie reportované odlišnosti boli aj v čokoládových nátierkách na chlieb ponúkané svetovým výrobcom. V Taliansku a Nemecku boli celkom iné od tých „našich“. Menej originálnej suroviny, ktorá je obsiahnutá v názve, viacej cukru a srvátky, teda náhražky. Možno naozaj majú ľudia v iných krajinách iné chute, aj keď sa to prieči chápaniu multikulturalizmu, ako nám to vtĺkajú posledné roky do hlavy 😉

Ale o to nejde. Ja si myslím, že ak má raz výrobok jednotný obal aj názov, musí mať jednotný obsah. Kdekoľvek na svete. Ak sa pod rovnakým obalom nachádzajú rozdielne výrobky z hľadiska zloženia a pri potravinách aj výživových hodnôt, je to podvod.

Výrobky by mali mať iný názov, iný obal.

A presne na toto upozorňovali aj naši vládni predstavitelia. To, že iné zloženie „identického“ výrobku pre Východný trh môže mať aj dôsledky v nižšej kvalite sa pridalo ako „informačný šum“. A vlády žiadali, aby Veľký Brat, ehm, Európske štruktúry v Bruseli zasiahli. Aby donútili výrobcov produkovať aj pre Východ tovar identickej kvality, ako produkujú pre seba.

Tu by som sa zastavil. Nemyslím si, že je vecou nejakej vyššej moci, vyššej vlády, nútiť výrobcov baliť rôzne výrobky do rôznych obalov. Myslím si, že národné vlády by mali mať moc to ustrážiť, ukontrolovať a trestať. Hoci aj pravidelnými nepríjemnými kontrolami všetkého u reťazcov, ktoré predávajú takéto „pančované“ výrobky občanom Východnej kategórie. Ak tú moc nemajú, nie sú to suverénne vlády, nie sme občanmi suverénneho štátu a musíme vziať veci do svojich rúk. Bojkotovať takéto výrobky.

Práve v tom sila každého jedného zákazníka. Máme moc každý deň pri nákupe rozhodnúť, komu dáme naše peniaze a aký tovar si za ne chceme kúpiť. Ak je niektorý výrobok nekvalitný alebo má nižšiu kvalitu, než sa nám snaží výrobca nahovoriť, nechajme ho v regáli.

A čo na to Európska únia?

Vyčlenila z rozpočtu (teda peňazí nás daňových poplatníkov – ako nás zvyknú dehonestovať) milión eur na zjednotenie metodiky kontrol výrobkov. Mne to pripadá, ako keby chceli umlčať kritické hlasy tým, že odteraz budú uznávať len rozdiely zistené predpísaným spôsobom. Je to ako keď nafilmujete zlodeja vo vašom dome, ale nepovedali ste mu dopredu, že bude filmovaný, teda nemôžete takýto dôkaz použiť pred súdom.

Európska centrálna vláda tak dala najavo, že ju nezaujíma rovnaká kvalita potravín a iných výrobkov v Strednej Európe v porovnaní s tou Západnou. Že jej nejde o skutočné blaho či zdravie všetkých obyvateľov. Že je na strane kapitálu a veľkoproducentov.