Keď príde horúce leto s dlhotrvajúcim suchom, kedy niekoľko týždňov z oblohy nespadne ani kvapka vody, každý záhradkár má hlavu v smútku. Nie len, že treba zavlažovať zeleninové záhony, v prvom rade je potrebné mať vodu k dispozícii. Najjednoduchšie je polievať vodou z vodovodu, ale aj najdrahšie. Najlacnejšie je využívať dažďovú vodu, ale musíte mať nádrže a musí v nich byť napršané. Vlastná studňa predstavuje nezávislosť, ale stojí to peniaze za elektrinu do čerpadla. No najlepšie sú na tom takí záhradkári, ktorí šetria s vodou, ktorá už na záhonoch je.
Aby som to vysvetlil, najprv si povedzme, prečo je nutné zeleninu v záhrade polievať. Predovšetkým preto, že zelenina potrebuje vodu pre svoj rast a pre zdravý vývin plodov. Bez vody vám paradajka ani uhorka nenarastie. Ale časť vody, ktorú zelenina naberie zo zeme koreňmi, sa vyparí cez listy pri procese fotosyntézy. Takže tu veľmi nemáme kde šetriť, rastlina vodu potrebuje, inak nebude rásť ani plodiť.
Vodu ale nedodávame rastlinám „priamo do žíl“, lež do zeme v blízkosti koreňov. Mám na mysli klasické polievanie kupou alebo hadicou či kvapôčkovou závlahou ku koreňom, nie nevhodné rozstrekovanie vody po celej záhrade a po všetkých plochách rastlín. A tu je práve zdroj možných finančných aj časových úspor.
Totiž len časť vody rastlina spotrebuje, zvyšok sa zo zeme vyparí. Zem je zohrievaná slnkom aj vysušovaná vetrom. Teda len v takých záhradách, kde majiteľ dôsledné dbá na úplné vyčistenie pôdy pod zeleninou, kde nerastie ani jedna burinka a je pôda úhľadne upravená, vyčistená a zarovnaná. A holá, bez krytu, bez ochrany.
Nikde vo voľnej prírode takýto stav nevidíte. Keď aj dôjde k odstráneniu trávy či iného porastu, príroda okamžite vyšle záchranárov aby odkrytú vrstvu zakryli a zabránili jej vysušovaniu, erózii, strate humusu a postupne plocha zarastie pôvodnou vegetáciou.
Týmto prirodzeným procesom bolo inšpirované permakultúrne mulčovanie. Prikrytie holej zeme vrstvou iných rastlín, aby sa zabránilo vyparovaniu vody aj pôdnej erózii. V našej záhrade nastieľanie využívame už dlho a máme s tým len dobré skúsenosti. Aj keď celý deň panovali tridsiatky, pod mulčom bola pôda vlhká aj 24 hodín po poslednej zálievke.
Balík slamy na dedine celkom ľahko a lacno získate od niektorého z gazdov. Seno si nakosíte a nasušíte na svojej lúke alebo pásoch trávy v záhrade. Ak ním nekŕmite zvieratá, nemusíte sa trápiť so správnym termínom kosenia a sušenia či obracania.
Aký je rozdiel medzi mulčom zo slamy a zo sena?
Slamová nástieľka vám vydrží aj rok či dva, seno sa rýchlejšie rozkladá (na živiny a hnojí záhon). Preto nástieľku zo sena musíte častejšie obnovovať. Bežnú lúku kosíme v záhrade trikrát do roka a stačí nám to. Pravda, nevykosím naraz všetku trávu. V podstate kosím vtedy a toľko, keď je potrebná tráva na mulč. Slamu sme kúpili hneď po kúpe záhrady, kedy sme vlastnú trávu ešte nemali a mulčovať už bolo treba.
Niektorí ľudia sa boja, že pri mulčovaní senom sa im zo suchej trávy vysypú semená rastlín na záhon a zaburinia si zeleninu. To je hlboké nepochopenie funkcie mulča alebo títo ľudia nevideli mulčovaný záhon ani na fotke.
Mulč úplne pokryje holú zem okolo a pod rastlinami. Tým bráni vyparovaniu vody, zohrievaniu zeme slnkom aj vysušovaniu vetrom. Zneprístupnením slnečného svetla bráni všetkým ostatným rastlinám rásť. A teda aj prípadnej burine zo semien v tráve.
Nástieľka zo slamy aj sena nám najmä v horúčavách pomáha spotrebovať menej vody na zavlažovanie zeleniny. Nie len, že minieme menej vody, ale aj menej elektriny na jej čerpanie, skorej popolievame, šetríme čas aj námahu. Bonusom je, že sme bez buriny a chránime pôdu a súčasne ju hnojíme rozkladajúcim sa mulčom v spodných vrstvách. Netvorí sa prísušok a nemusíme okopávať.
A čo vy?
Podobné články:
Komentáre