V záhrade je každý deň iný. Jeden deň svieti slnko, druhý deň fúka vietor, tretí deň prší a štvrtý deň je oblačný. Každý deň sa dá robiť niečo iné a každý deň sa treba prispôsobiť. Nie je možné robiť každý deň rovnaké veci, lebo nie sú rovnaké podmienky. A platí to nie len o pestovaní zeleniny a ovocia, úplne rovnaké to je aj pri produkcii elektriny zo slnka.
A rozdiely nie sú len medzi dňami, ale najmä medzi ročnými obdobiami. Kým v lete väčšina solárnikov nevie, čo s vyrobenou elektrinou, čím bližšie k zimnému slnovratu, tým je potreba šetriť ňou oveľa silnejšia. Alebo prejsť na iné druhy energie. Stačí séria zamračených dní a je po vlastnej elektrine. Pokiaľ je množstvo panelov a teda aktuálne vyrobenej energie limitované plochou, kde je ich možné umiestniť, tak výroba cez upršanú jeseň alebo zamračenú zimu je nízka a väčšinu spotreby ťahajú baterky. Teda pokiaľ v nich nejaká energia zostáva.
Takže veľkosť, a tým aj cena, akumulátora limituje, koľko dní bez slnka alebo len s malým oslnením domácnosť s FVE vydrží byť nezávislá. Súčasne to limituje, koľko energie sa do akumulátora dá uložiť, keď zrazu z úplne modrej oblohy vykukne slnko a zo studených panelov začne valiť elektrina do bateriek. Vtedy sa úspora na nákupe akumulátorov ukáže ako poriadne drahá sranda.
V našej solárnej elektrárni sme rovno začali s akumulátorom, ktorý pre väčšinu domácnosti postačuje ak nie na celoročnú prevádzku, tak aspoň na desať mesiacov v roku. Zato sme mali výrazne menej panelov, lebo plochy neboli vhodne pripravené. Takže sme za vhodných podmienok vyrábali menej, ako by „sa patrilo“ a vtedy aj štandardná baterka bola malá.
Elektráreň som staval ako modulárnu a rozšíriteľnú, takže aj pre ďalšie baterky v nej bolo miesto, ako na uloženie, tak aj na pripojenie. A na jeseň som využil výhodnú ponuku a dokúpil jedenapol násobok pôvodnej kapacity a v priebehu pár dní zostavu pripojil do našej FVE. Keďže baterky boli nabité na nominálne napätie, okamžite sme mohli začať využívať uloženú energiu, spolu s tou v našej pôvodnej baterke, hoci slnka bolo pomedzi oblaky pomálo.
Dom v záhrade je stále v rekonštrukcii, takže nie je trvale obývaný, aj keď je každý deň využívaný. Z toho plynie aj nie celkom štandardné využitie elektrickej energie. No ale nejakú treba v kuchyni, keď je slnka dosť, tak na ohrev vody v bojleri a samozrejme každý deň niekoľko hodín ide počítač. A podľa možností aj pre rýchlovarnú konvicu alebo elektrický sporák. Keď to inak nejde, tak je k dispozícii samozrejme, ale s veľkým sebazapretím, aj elektrická prípojka od distribútora. V zimných mesiacoch nie je vyhnutie.
No ale práve na jeseň, kedy občas slnko svieti, občas je zamračené, pričom „občas“ môže znamenať aj niekoľko dní po sebe, je veľký akumulátor solárnej elektrárne veľkou výhodou. Ak sme pri svojej štandardnej spotrebe a sezónne štandardnej výrobe elektriny vydržali dva dni a jednu noc, tak zrazu máme z nabitého stavu k dispozícií energiu na päť dní a päť nocí. A to už si všimneme 😉
Čo si všimneme ďalej je fakt, že už si nemusíme všímať, kedy je aký elektrospotrebič zapnutý, keď chceme zapnúť nejaký ďalší. Takzvaný súbeh spotrebičov vzhľadom k príkonu jednotlivých zariadení mohol prúdovo prekročiť nastavenú hranicu akumulátora, kedy je jeho životnosť na želanej dobe a tým aj cenovej návratnosti. Teraz je akumulátor tak silný, že prípadný extrémny súbeh odstaví menič na preťaženie, ale akumulátor si záťaž ani nevšimne. Pre poriadok musím uviesť, že tento súbeh by na distribučnej sieti ani nemohol nastať, hlavný istič by vyletel oveľa skôr 😀
Zimu nám takáto zostava pomôže ľahšie prekonať a zvýši počet dní, kedy fungujeme na vlastnú elektrinu. Samozrejme, že musím vyriešiť deficit panelov, ale úloha to nie je jednoduchá, hoci sa nej pracuje. Ale znížiť spotrebu kupovanej energie v zime nám pomáhajú aj iné opatrenia. Ale o tom v ďalšom článku.
Podobné články:
Komentáre