Hoci postupne budujeme malé gazdovstvo ako trvale obývateľný priestor, stále bývame v mestskom paneláku a pravidelne sa presúvame medzi nimi. Avšak vlastný zdroj energie máme len na chalupe. Ako je možné zdieľať elektrinu medzi bytom a chalupou?
Takzvané „komunitné zdieľanie energie“ začína byť hitom posledného obdobia v rôznych viac-menej odborných článkoch pre verejnosť, najmä tú dotačno-fotovoltickú. Solárne panely sa objavujú na čoraz väčšom počte striech nielen rodinných domov a mnohí majitelia drahých dotovaných fotovoltických elektrární zisťujú, že majú často prebytok elektriny, ktorú nedokážu spotrebovať a pritom ich susedia kupujú drahú elektrinu od distribučných spoločností. Pritom keby sa dalo…
Vynechanie „nenažranej“ distribučnej spoločnosti, ktorá nakupuje elektrinu z Mochoviec alebo na burze (teda zase len v Mochovciach, len cez ďalších parazitov) a zdieľanie elektriny medzi susedom-výrobcom a susedom-spotrebiteľom bude mať za následok nie len lacnejšiu elektrinu pre nakupujúceho a vyššiu predajnú cenu pre predávajúce (než mu dá distribučka), ale aj vynechanie článku, servisujúceho celý systém vonkajších rozvodov a ďalšej infraštruktúry medzi súkromnými domami s elektrárňami aj bez nich. Koľko vysokých škôl treba na to,aby človek pochopil, že sa tu chystá vybudovanie lokálnych distribučných systémov so všetkými svojimi poplatkami a ďalšou infraštruktúrou. Doteraz dotácie poberali len stavitelia elektrární a za nákup komponentov slnečných elektrární platili len tí, ktorí si elektráreň nechali postaviť. Odteraz budú platiť aj tí, ktorí elektrinu odoberajú.
Pritom riešenie problému s „prebytkom“ elektriny je jednoduché. Stačí sa zamyslieť, ako ten problém vzniká. Dopoludnia svieti slnko, vyrába elektrinu, práčka s odloženým štartom nabieha hneď, ako skončí prácu umývačka riadu s odloženým štartom a nakoniec sa nahrieva voda v elektrickom bojleri. Napoludnie je všetko hotové, o hodinu aj baterky nabité a do večera elektráreň buď nevyrába alebo tlačí elektrinu do virtuálnej baterky, aby ste si ju potom inokedy mohli „natiahnuť“ späť, samozrejme za príslušný mesačný paušál a distribučný poplatok za „dopravu“ energie z virtuálnej „batérie“ späť k vám. A keď sa vráti posádka domu podvečer z práce a škôl domov, zapnú sa ďalšie spotrebiče a okolo ôsmej sú baterky vybité a domácnosť začína nakupovať elektrinu od distribútora.
Bravó, to sme chceli. Zarába sa na ľuďoch a najlepšie na hlúpych. Na takých, ktorí si zaplatili solárnu elektráreň a ešte stále platia za elektrinu distribútorom.
Každý chce na strechu veľa panelov, silný menič, aby utiahol domácnosť, ale baterka stačí malá, lebo je drahá. A potom sa vymýšľa, ako tú draho vyrobenú elektrinu, ktorú nemá kto spotrebovať, predať susedovi, aby sa zarobilo na nákup drahej elektriny večer od distribučky. Pritom rokmi overený postup je asi taký, že menič by mal mať výkon, podľa domácnosti, medzi 5 a 10 kW a pomer medzi veľkosťou panelov v kWp na streche a veľkosťou akumulátora v kWh by mal byť 1:3 až 1:5, pričom akumulátor bez dobíjania by mal byť schopný vydržať aspoň 24 hodín, ale radšej dve noci a jeden deň medzi nimi, ak nesvieti slnko (zamračené, dážď…). Ale verte, že je oveľa lepšie, ak vydrží dní päť, lebo zimná inverzia je sviňa.
Takže dôjdete ľahko k výsledku, že k 5/8/11 kW meniču vám stačí na streche cca 5 kWp panelov, ale potrebujete aspoň 15, radšej 30 kWh baterku. A čo hovoria „osvedčené“ ponuky od firiem dodávajúcich FVE? Na streche 5 kWp, v meniči 5 kW a v baterkách 5 kWh. A aj po slnečnom dni je večer v baterkách tma, prepína sa na sieť 🙁 Kto chce väčšiu elektráreň, tomu dajú na strechu 10 kWp panelov, lebo tie sú vidieť (a nie sú drahé). Baterku v technickej miestnosti nikto nevidí, tou sa nedá chváliť. A potom riešime, čo s elektrinou, ktorú nevieme spotrebovať a teda drahá elektráreň ju nevyrobí.
Ako riešime zdieľanie elektriny my
Základný princíp som popísal v predchádzajúcom odstavci. Teda nehľadám spôsoby, ako dostať „nadbytočnú“ energiu preč z domu a nepozerám sa na veci s optikou jednodňového horizontu. Riešením je všetko, čo som schopný vyrobiť, spotrebovať sám (čo najkratšie distribučné trasy a tým aj čo najnižšie distribučné náklady) alebo akumulovať pre možnosť spotreby v horizonte niekoľkých dní, nanajvýš týždňa. A ani akumulácia energie nemusí byť taká drahá, ako sa nám snažia nahovoriť dodávatelia fotovoltických elektrární. Nie sú jediní na trhu 😉
Ako som už písal v úvode, prevádzkujeme dve domácnosti. Tú panelákovú viac využívame v zime, tú chalupársku využívame viac od jari do jesene. A sú to, dalo by sa povedať, kompletne zariadené domácnosti. Kým v prvej teplo a teplá voda ide z centrálneho zdroja, v druhej si to zabezpečujeme sami. Práčka a chladnička aj sporák sú v každej z nich. A kým v prvej za elektrickú energiu a plyn platíme, na chalupe platíme len za plyn, lebo elektrinu aj drevo (v obmedzenej miere) produkujeme sami.
Naším riešením úlohy zdieľania energie je presun činností, vyžadujúcich energiu, z bytu do domu. Začneme tým, že úrodu už nevozíme do bytu a doma ju nespracúvame. Ale lečo, jahodový lekvár alebo jablkové pyré pripravujeme na chalupe, na vlastnej energii 😉 Už ani posteľné obliečky ani pracovné odevy nevozíme prať a žehliť do mesta, ale aj „mestské“ oblečenie odvezieme na dedinu, kde to všetko práčka vyperie na našej elektrine zadarmo, rovnako tak funguje žehlička. Boli roky, kedy sme do mesta vozili aj špinavý riad, aby sme ho umyli. Lenže to boli naše chalupárske začiatky, postupne, ako sme si vylepšovali naše gazdovstvo, tým viac činností realizujeme tu a tým viac energie míňame tu. Našej vlastnej energie. Takže aj varenie slepačieho vývaru alebo pečenie kohúta na zemiakoch a cvikli s cibuľou (všetko naše vlastné produkty) robíme na chalupe, zabezpečuje to všetko FVE.
Okrem toho riešime našou solárnou elektrárňou vyrobenou elektrinou náhradu iných druhov energie. Napríklad na kosenie trávy využívam elektrickú kosačku a nepotrebujeme kupovať toľko benzínu. Ročne sa jedná asi o desať litrov. A uvažujem aj o kúpe elektrického krovinorezu, pretože pomedzi stromy pri kuríne by sa hodil, to by boli ďalšie ušetrené litre benzínu sa oleja. A vibrácie do rúk 😉
Okrem tuhej zimy sa dá elektrinou vyrobenou solárnou elektrárňou aj temperovať pomocou olejových radiátorov. To zas ušetrí niekoľko kubíkov plynu. A v dome som si zariadil aj svoju pracovňu s počítačom, takže keď pracujem z domu, nemíňam elektrinu v byte. Využívam tak čas, keď sa pokazí počasie, kedy sa mi neoplatí na pár hodín vracať sa do mesta do kancelárie a potom zase späť, jednoducho sa schovám do chalupy, ušetrím čas aj benzín, urobím, čo treba a zase sa môžem venovať gazdovstvu. A keď je pekné počasie, striedam práce podľa potreby a nie som (veľmi 😉 ) unavený ani z jednej činnosti.
Pravda, takéto „zdieľanie energie“ ušetrí veľa peňazí nám, a nikto na tom nezarobí.
Podobné články:
Komentáre