Viackrát som tu spomínal, že mám už roky svoje obľúbené a pravidelné raňajky, prevážne z toho, čo si dochováme a dopestujeme na našom gazdovstve. No nedávno hrozilo, že budem musieť zmeniť svoje stravovacie návyky, pre jeden nadnárodný obchodný reťazec. Lebo nie úplne všetko si v súčasnosti dokážeme vyprodukovať sami.
Základom je kváskový chlieb, ktorý v čase zvýšeného nároku na náš čas kupujeme, hoci ho piecť vieme a už „hrozí“, že to budeme zase robiť. A natieram ho najradšej tvarohovou nátierkou či pomazánkou, ako chcete. Nie, že by som maslo nemal rád, len mi nevyhovuje jeho tuhá konzistencia po vybratí z chladničky, ktorá bráni hladkému rozotreniu. A tvarohovú nátierku z mlieka, soli, som kupoval v Lidli. Neskôr k nim pribudli aj nejaké stabilizátory, čo som ešte prežrel. Lenže koncom roka sa táto nátierka z pultov vytratila a „nahradila“ ju tá vo väčšom balení. A s väčším obsahom rôznych gúm aj sorbanom draselným.
Som presvedčený, že to pomáha výrobcovi aj jeho výrobku a celkom určite aj obchodníkovi, no nie som presvedčený, že to pomáha môjmu telu. A ja si chcem svoju záhradu užívať ešte dlhé roky v plnom zdraví. A nevidel som dôvod, prečo zrazu začať svoj organizmus napchávať konzervantami, keď som sa tomu dlhé roky úspešne vyhýbal. Salámové metódy rozoznám už dávno na sto honov a nezúčastňujem sa mnohých hromadných aktivít, lebo si nemyslím, že všetko, čo je bežné je aj normálne.
Obišli sme predajne troch konkurenčných reťazcov, aby sme s hrôzou zistili, že tam je to ešte horšie. Vo všetkých tvarohových nátierkach sa okrem rôznych konzervantov a gúm nachádza aj zemiakový škrob. Ja som už dávno tvrdil, že netreba nadávať na Poliakov, že my si svoje blivajzy vieme vyrobiť aj sami. Pulty obchodov sú toho dôkazom. Nenájdete nátierku z tvarohu, kde by nejaký bordel nebol! A vraj kupujme slovenské! Ďakujem, neprosím, šmejd je šmejd, nech je vyrobený kdekoľvek. Alebo vaša stará mama strúhala do tvarohu zemiaky, aby bol hustejší? Škrobov, sacharidov, cukrov je všade okolo nás v kupovaných potravinách priveľa, veď sa stačí pozrieť, ako vyzerajú ľudia, čo to konzumujú. Ako prasce. To, že im nevadí, ako vyzerajú, mi je jedno, dokonca aj to, že si neuvedomujú, že všelijaké tie „civilizačné choroby“ nie sú zo vzduchu. Že ich bolia kolená, trápi vysoký tlak, nemôžu na kríže, to je ich problém a ich zásluha. Život je ťažký a keď si hlúpy, je o to ťažší.
Až raz sme v Bille objavili na pulte žltavú krabičku známeho tvaru. Navlas rovnako vyzerá, ako tá predchádzajúca v Lidl. Či skôr tá pred rokmi predávaná v Lidli. Nijaké konzervanty, len soľ v mlieku a syrárske kultúry. Jediná alternatíva českej Lučine, ktorá je približne v rovnakej cene za takmer polovičné balenie.
A tak hoci mám Lidl „pod nosom“ a rád tam nakupujem niektoré výrobky, odteraz raz za čas navštívime aj vzdialenejšiu Billu, lebo Lidl nie je schopný svojim zákazníkom ponúkať zdravé potraviny. Ukazuje sa, že pred desiatimi rokmi bolo prezieravé urobiť rozhodnutie kúpiť si novú veľkú záhradu a začať produkovať svoje vlastné a zdravé potraviny a postupne rozširovať ich sortiment. Dnes už sa pripravujeme aj na zvýšenie produkcie a zväčšenie skladovacích priestorov, aby sme boli čím ďalej tým menej závislí od toho, čo sú obchodné reťazce ochotné nám servírovať. A v poslednom období toto úsilie začína dávať čoraz väčší ekonomický zmysel.
Podobné články:
Komentáre