To sa nás pýtajú priatelia a známi, keď sa stočí reč na záhradu a tohoročnú úrodu. Všetci vedia, že sa nám ohromne darí pestovať papriky aj paradajky, že nám tekvice hokaido rastú ako z vody a že ani uhoriek sa neurodilo málo. Že pestujeme niekoľko odrôd jahôd a že aj malín je v rohu záhrady celkom dosť. A tak vyvstáva prirodzená otázka. Koľko pohárikov úrody sme zavarili, sterilizovali či inak zakonzervovali?
A ja odpovedám kontrolnou otázkou, prečo ľudia zavárajú ovocie a zeleninu? A dostávam očakávanú odpoveď v štýle, že si odkladajú prebytky úrody na zimu, aby mali v zásobe vitamíny. Na čo ja kontrujem ďalšou svojou obľúbenou replikou, že „Áno, to je rozšírený mýtus“. Je zaujímavé sledovať, ako sa mnohí ľudia zarazia, mnohí začínajú na mňa pochybovačne pozerať a tí, čo ma naozaj dobre poznajú, šípia, že mám čosi za lubom, lebo ja sa zbytočne nepýtam.
Nuž pravdupovediac ja si nemyslím, že sterilizovaním uhoriek v octovom náleve si odložím nejaké vitamíny na zimu. Vôbec si nemyslím, že keď do kopy slivák narvem rovnakú kopu cukru a pektínu a to všetko uvarím, že v tom ostanú nejaké vitamíny, vitamín C určite nie, a celá táto hmota bude zdravá. Iste, sladký lekvár na chlebe je chutný. To by ale musel byť kvalitný chlieb, natretý nie margarínom, ale poctivým maslom a lekvár uvarený poctivým redukovaním, ako som to zvykol varievať, keď som bol ešte malý chlapec.
A už vôbec si nemyslím, že naši starí a prastarí rodičia zavárali úrodu preto, aby si odložili vitamíny na zimu. Veď oni ani netušili, že nejaké vitamíny existujú, tobôž nie, že nejaké potrebujú. Oni len konzervovali potraviny, aby mali v zime čo jesť.
My také problémy nemáme. Čerstvé potraviny sú dostupné aj v zime. Nie sme odkázaní na mŕtvu hmotu v pohári. Preto nepoužívame konzervačné metódy, ktoré zabijú všetko živé v potravinách. Keď je veľa jabĺk, čo tento rok nebolo, sušíme ich, postavil som solárnu sušičku ovocia. Tento rok sme zavarili štrnásť pohárov paradajkovej šťavy, redukovanej varom, bez pridania konzervantov.
Ale to je asi tak všetko. Záhradu sme založili tak, aby v nej ovocie aj zelenina dozrievala postupne. Výber druhov aj odrôd takto zabezpečí, že jarné mrazíky nezničia všetky kvety a tiež to, že od mája do októbra máme čo v záhrade oberať a jesť. Úrodu jeme čerstvú. A koreňovú zeleninu, ktorú zjesť nestihneme, ukladáme do piesku. Tekvice hokaido na policu. Ale väčšinu toho, čo sa nám v záhrade priebežne urodí aj priebežne jeme.
Má to dve výhody. Prvou je fakt, že od začiatku leta do neskorej jesene nemusíme kupovať zeleninu v obchode alebo na trhu. Stále nás záhrada niečím zásobuje. S ovocím je to zatiaľ poslabšie, predsa len sú to novo zasadené stromy a kríky, ale tie staršie už nejakú úrodu dávajú. Nashi hrušky, jabĺčka, orechy, muchovníky, zemolezy, arónie, jahody veľkoplodé aj mesačné, ktoré plodia naozaj každý mesiac, maliny, toho všetkého sme sa toho roku najedli. Je to skvelá potravinová základňa pre náš štýl paleo stravovania.
Druhou výhodou je skutočnosť, že nemusíme plánovať hromadný zber naraz dozrievanej úrody a jej rýchle spracovanie. Lebo keď niekomu zarodí rovnakých desať stromov marhulí, tak ich asi nedokáže čerstvé zjesť. A rovnako tak dvojárové jahodovisko dokáže narobiť vrásky na čele a na tri dni zmeniť všetky plány.
Keď niekomu poviem, že my záhradníčime inak, nevie si to predstaviť. Nerýľovanie a neokopávanie sú len niektoré znaky nášho spôsobu prírodného pestovania. Nerobíme, čo nemusíme, keď za nás robí Príroda. A k tomu patrí aj nezaváranie. Či zjeme dvadsať kilo jabĺk počas leta a jesene alebo v priebehu dvoch dní, to nie je celkom jedno. Či oberieme desať vedier jahôd počas celého leta a jesene alebo dvoch dní, to nie je celkom jedno. A či musíme čakať na dozretie úrody a potom si brať pár dní dovolenku alebo môžeme jesť ovocie celú sezónu, to nie je celkom jedno.
Naša záhrada nám prináša radosť. A k nej patrí aj to, že nás nezavaľuje nárazovo kvantom úrody, ktorú treba rýchlo spracovať, lebo príde navnivoč. Začína to ale už výberom jednotlivých druhov a odrôd. U nás sa tomu venuje Olinka. Je to jej zásluha, že naša záhrada nepredstavuje drinu a lopotu, ale radosť a potešenie. Aj keď sme toho roku zavarili len 14 pohárov.
Podobné články:
Komentáre