Nedávno sme mali večer milú návštevu zo susedstva. Pani potrebovala napísať niečo na počítači pre úrady a prečo nepomôcť, keď nás to vlastne nič nestojí. Kým som to urobil, ženy mali pár minút času sa porozprávať a vlastne aj bližšie spoznať. A medzitým prišla reč aj na obtiaže, ktoré nás obmedzujú v našich obľúbených činnostiach. Pani sa vyjadrila, že má „vyskočenú platničku“.
Tento výraz je medzi ľudmi často počuť. Bolesti chrbta či obtiaže pri chôdzi a nepohodlie pri sedení. To sú vonkajšie prejavy tohto ochorenia, ktoré ale môžu byť sprevádzané aj ďalšími problémami, pretože sa nejedná o typizované ochorenie, ako by sa mohlo zdať. No väčšina postihnutých, poučení lekárom, si uvedomuje, že ide v podstate o tlak medzistavcovej platničky na nervy a tie spôsobujú oné bolesti.
Rozhodne však nejde o stav, kedy platnička nejakým spôsobom a z nejakého dôvodu uhne zo svojej polohy, vybočí, vysunie sa ako kus nejakej podložky do boku, do strany a tým spôsobuje svojmu nositeľovi ťažkosti, znemožnejúce mu pohyb aj oddych a nezriedka je dôvodom na predčasné skončenie pracovného pomeru.
Medzistavcová platnička je v podstate nízky valec, kožovitý útvar s gélovou výplňou, medzi dvomi chrbticovými stavcami. Zhora a zdola naň tlačia stavce, nesúce telo človeka. Zboku je obklopený svalstvom, pretkaným cievami a nervami. Keď človek poľaví telesnej aktivite, venuje sa namiesto práci v záhrade alebo domácej dielni televíznemu gaučinku, prípadne stláča neviditeľné tlačítka na displeji svojho nadupaného smartfónu, stanú sa v princípe dve veci. Narastie hmotnosť jeho tela, teda aj postupný tlak na všetky platničky, od krku až po bedrá, a ochabne svalstvo, vrátane toho okolo chrbtice. Bočné steny onoho „valca“ nie sú spevňované svalmi a súčasne zvýšená hmotnosť tela stláča valec na výšku, čím je v chrbtici nižšie, o to väčšou nasčítanou hmotnosťou častí tela nad ním. Skúste naplniť mikrotenový sáčok vodou, položte ho na stôl a zhora pritláčajte cez plochú dosku, napríklad lopárik. Čo sa strane? Vzniknutý valec sa stláča na výšku, naberá rozmery na šírku. Až kým niekde nepraskne.
Presne ako kožovitý obal platničky. Voda zo sáčka vyletí, gel z platničky sa pomaly vysúva za svoje pôvodné hranice. A tlačí na nervy a svalstvo. A to sa zapáli, napuchne, zväčší svoj objem, tlačí naspäť. A čo chudák nerv medzi dvomi mlynskými kameňmi? A čo keď je prasklina orientovaná smerom k mieche?
Pri problémoch s bedrovými platničkami, ku ktorým okrem ochabnutia svalstva a obezity prispieva aj časté a nesprávne sedenie, teda zohnutie chrbtice a nesymetrický tlak stavcov, ktorý vytláča obsah platničky do zadu, majú ľudia často problémy s nohami. Bolesť ako keby bedrového kĺbu, bolesť pod vnútornou stranou kolena, tŕpnutie chodidla či prstov, bolesť v päte pri dostupovaní. Človek má problémy ako keby ortopedické, obvodní lekári často takýchto pacientov posielajú k ortopédom, ktorí sú schopní ich pol roka aj rok „liečiť“ tabletkami proti bolesti. Ako keby zabudli na Hypokratovu prísahu a mysleli len na svoje hypotéky a faktúry zdravotnej poisťovni. Žiaľ nezriedka sa podobne správajú aj niektorí neurológovia. Občas pripomenú, že „mali by ste cvičiť“. No len máloktorý lekár vám vysvetlí, čo sa vlastne stalo, ako stav zlepšiť a aké cviky ako cvičiť, aby ste takto dožili bez zbytočných bolestí, prípadne aby sa váš stav výrazne zlepšil.
Internet je plný cvičení na chrbticu, ktoré sú ale určené zdravým ľuďom, mnohé by dokázali chrbticu skôr poškodiť, ako zachrániť. Pre pacientov s L5S1 alebo podobnými diagnózami je dôležité sedieť čo najmenej, stáť na jednom mieste čo najmenej, veľa chodiť, nebáť sa fyzicky pracovať, opatrne sa zohýnať, kľudne dvíhať bremená, ale radšej z podrepu a hlavne, všetko len do bolesti, ktorá je signálom, že ste to už prehnali. Nie je hanbou niekoľkokrát denne si popri fyzickej aktivite ľahnúť, prípadne pocvičiť. Pretože pre takýchto pacientov sa väčšina cvikov dá robiť poležiačky. Nejde o nijaké švihy a prudké pohyby, skôr o tlaky, na správnych miestach. Ďalšie cviky sa dajú robiť postojačky. A celú svoju rehabilitáciu môžete realizovať na záhrade.
Komentáre