Či už je človek veriaci alebo nie, akosi intuitívne na jar má potrebu trošku si odľahčiť jedálniček. Niekto tomu hovorí detoxikácia, niekto pôst. Každopádne po dlhej zime, keď sme sa napchávali vareným či pečeným jedlom, aby nás vnútorne ohrialo, si telo nejakú tú úľavu zaslúži.
Ak dodržiavate 40-dňový pôst bez mäsa, iste sa tešíte, ako si na Veľkú noc pochutnáte na varenej údenej šunke s majonézovým šalátom. Aj my sme sa tešili, hoci pôst bez mäsa nedržíme.
Kúpili sme kus údenej krkovičky a samozrejme majonézu na šalát, ktorý robieva priateľ len dvakrát do roka. Mäsko bolo mierne prerastané, hovorím si, že aspoň bude šťavnaté. A veru aj bolo, až príliš. Po uvarení sme skonštatovali, že síce chuť má výbornú, len konzistenciu má prazvláštnu. Taká zmes želatíny a mäsa. V ústach to vytvorilo akúsi kašu. Dokonca mi to neostalo ani medzi zubami, s čím mám u mäsa vždy problém. Tak sme pátrali, čo v tom asi môže byť.
Odpoveď na seba nenechala dlho čakať. Bola v mojom obľúbenom farmárskom programe. Samotný mäsiar rozprával, ako sa to robí.
Na začiatku je kvalitné mäso. To sa nasolí a potom vyúdí. Lenže pri týchto procedúrach mäso stráca vodu a scvrkne sa. No a toto je pre výrobcu vážny problém. Do ceny to premietnuť nechce, lebo by vraj nebolo predajné, tak si pomôže ako vie, a podľa zákona aj môže. Takzvanou injektážou, čiže nastreknutím vody do mäsa naspäť. Ale keďže by tam tá voda sama nedržala, pomáhajú si soľou a rôznymi fosfátmi.
Už máme teda vodu znova v mäse, bolo by ho treba zaúdiť. Ale to trvá dlho, tak šup s ním do údiacej kvapaliny. Nezostáva len vysušiť, zabaliť a vyexpedovať.
O zložení tejto zázračnej kvapaliny sa dozvieme v popise na obale hotového výrobku.
A viete, prečo vymysleli a používajú údiacu kvapalinu? Lebo vraj nás chcú ochrániť pred škodlivým pôsobením dechtu, ktorý vzniká pri klasickom údení. Ha, ha..len chcú znížiť náklady a chémia im v tom pomôže.
Ja sa pamätám, že keď moji starí rodičia voľakedy robili po zabíjačke šunku, mäso nechávali aj týždeň v korýtku, aby dobre nasiaklo pridanou soľou. Zároveň ho každý deň obracali a slanou vodou, ktorú pustilo, polievali. Po tomto čase ho pomaly údili dva až päť dní, záležalo podľa toho, aké bolo veľké, aj podľa toho, ako veľmi ho chceli mať zaúdené. Lenže okrem soli a kvalitného dreva na údenie nepoužívali nič. Verím, že aj dnes sa ešte nájdu mäsiari, ktorí si takto šunku pripravujú minimálne pre seba a svoju rodinu.
Čo už, keď ľudia už dávno zabudli, že kvalitná šunka nemá byť ružová, a keď je, že sú v nej dusičnany. Že nemá byť mäkká, a keď je, že je v nej voda a fosforečnany. No a nemôže byť ani lacná, lebo správny poctivý výrobný proces stojí predsa čas a ten sú peniaze.
Ako sa teda môžete brániť? Najlepšie urobíte, keď sa týmto „hromadne vyrábaným“ akciovým mäsám vyhnete a skúsite sa poobzerať po nejakom malom obchodíku s mäsom, kde tej chémie ponúkajú snáď o trošku menej.
Podobné články:
Bral bych to ještě mnohem radikálněji: nejen nekupovat tzv. šunku, ale dělat okolo veškerých super-, hyper-, megamarketů velký oblouk. Raději si udělat doma placky ze zbytku mouky, když hrozí smrt hladem, než u podvodníků nechat korunu (ehm, cent)!
Warning: Undefined array key 1 in /data/6/3/63be5345-0f9e-4008-8009-3efaf0eec091/dobreazdravo.sk/web/wp-content/plugins/wp-useragent/wp-useragent-detect-os.php on line 668
Presne tak. Väčšinou sa ale ľudia vyhovárajú na to, že nemajú čas si všetko pripravovať doma. Aj keď by vedeli, čo si do jedla dajú, je to pre nich príliš prácne a zdĺhavé. Na druhej strane, keď príde zdravotný problém, na čakanie u lekára si čas nájsť musia.
Zaujímavý článok na podobnú tému bol uverejnený na adrese http://www.chcemzdravojest.sk/blog/masove-vyrobky-sa-hrdia-masom-iba-v-nazve/