Jedli ste už tento rok jahody? Nie, nemyslím tie zo supermarketu, dovezené odkiaľsi zo Španielska. Myslím tie naše. Čerstvé, voňavé, šťavnaté. Práve odtrhnuté. Nám doma sa to už tento rok podarilo. Stačilo niekoľko slnečných májových dní a na našom balkóne sa objavila prvá sladká úroda. No nebolo to len tak. Trochu starostlivosti to predsa len stálo.
Keď som si pred pár rokmi vysádzala do záhrady zemolez, hovorilo sa o ňom, že jeho plody dozrievajú už v máji a tak je to vlastne prvé ovocie po dlhej zime. Áno. Vlani aj bolo. No tento rok ho jahody na mojom balkóne predbehli. Možno síce len o niekoľko dní, ale predsa. Ktovie, čo to spôsobilo. Že by zvláštna starostlivosť? Možno. A možno tá starostlivosť bola len z núdze cnosť.
Sladká odmena
Jahody totiž zimovali vonku. Na balkóne. Pohodlne v truhlíku. Občas som ich poliala, ale inak som s nimi nerobila nič. Vlastne ani nič nebolo treba. Až ku koncu zimy som si všimla, že voda akosi rýchlo vsiakne do substrátu, no neudrží sa v ňom, ale hneď odteká do misky. Zdalo sa mi to čudné. Veď mám v zemine primiešaný aquaholder a ten by mal predsa napučať a tým pádom vodu zadržať. No nedeje sa tak. Voľakde bude chyba. Kúpila som teda úplne nový substrát a bola som rozhodnutá jahody presadiť. A dobre som urobila. Keď som totiž sadenice vybrala zo starej zeminy, až ma zamrazilo. Okolo koreňov sa hemžilo niekoľko obrovských bielych pandráv. Z dvoch truhlíkov dlhých šesťdesiat centi som ich napočítala spolu šestnásť! Všetky som popučila v igelitovom sáčku a vyhodila do smetí. A viete, ako vyzeral ten substrát? Ako ementál. Samá diera. Nečudo, že sa voda nemala kde držať. Chúdence jahody. Ešteže im ostali aspoň nejaké korene.
Zachránila som ich v poslednej chvíli. Dostali novú zeminu aj bohatú zálievku. A odvtedy sú moje balkónové jahody ako vymenené. Krásne zazelenali a zakrátko začali kvitnúť. No a dnes nám dali aj prvú úrodu. Za hrsť voňavých šťavnatých jahôdok.
Komentáre