web analytics
jún 062017
 

Na obedy chodím, tak ako väčšina zamestnaných ľudí, do neďalekej reštaurácie. Varia tam chutné jedlá, je tam milá obsluha a ceny sú primerané. Nikdy netreba dlho čakať. No občas sa nevyhnem tomu, aby som nezapočul, čo si ostatní hostia vravia alebo ako si objednávajú jedlá. Najmä preto, že pohľad na moje porcie vzbudzuje prekvapenie alebo údiv. O to viac ma prekvapuje, čo všetko si ľudia o jedle ešte stále myslia.




Hoci nerád, musel som si pred pár rokmi priznať, že moja postava už dávno nepatrí k atletickým. Hoci som popri náročnej práci v IT odbore si vždy našiel čas na bicyklovanie a skutočne som vládal aj stovku km dať v jeden deň a druhý v deň v práci som normálne podával bežný výkon, mal som svoj „socializmus“, a ako ma zaťažoval som zistil, keď som svoj šestnáskilový „batoh“ zhodil. Nie len, že ma prestal bolievať chrbát, ale aj to bicyklovanie išlo akosi ľahšie. Navyše moja štíhlejšia postava si mohla dovoliť nosiť už staršie rifle, ktoré som posledné roky pre svoje brucho už nezapol. Zrazu boli dobré.

Tak ako priberanie na váhe z bežných cca 82 kg na vraj zdravých 98 kilo išlo pomaly, (relatívne) pomaly išlo aj chudnutie. Ako väčšina ľudí, hľadal som možnosti najprv v zmene stravy. Pretože som bol rekreačný športovec (a som aj teraz), vedel som, že pohybu mám dosť a aj výkonnosti na rozdávanie pre rovesníkov. Môj problém bol teda v strave.

Samozrejme, že som si prečítal množstvo webových stránok, vrátane tých o a pre športovcov, o ich stravovaní, metabolizme, potravinách. Venoval som čas aj knihám o jedle a (p)otravinách. Dlho som sa prehrýzal balastom a „oddeľoval zrno od pliev“. A veľa postupov a teórií (či skúseností iných) vyskúšal na sebe. Jediné, čo som neurobil, nedržal som nijaké diéty. Nijaké krátkodobo zamerané experimenty, po ktorých by som sa vrátil k pôvodnému stravovaniu a teda aj pôvodnému priberaniu. Natoľko chochmesu som mal vždy, aby som vedel, že tadiaľ cesta nevedie, že to chce systematický prístup.

Vynechal som mlieko, syry som jesť neprestal. Po čase som vynechal jogurty – kupovával som si ovocné, hoci som si vždy vyberal tie bez kukuričného škrobu a fruktózového sirupu. V poslednom období je to ťažké také vôbec kúpiť. Tak som ich prestal jesť úplne. Dokonca som jeden čas jedol takzvanú delenú stravu. To v našej reštaurácii predstavovalo vynechávanie príloh. Mäso áno, cestoviny, knedle, zemiaky, ryža nie.

Tieto moje rôzne experimenty trvávali vždy dosť dlho na to, aby sa dalo hovoriť o preukázanom výsledku. Či už pozitívnom alebo negatívnom. Teda nijaké tri týždne diéty a potom hurá nadžgať sa zákuskami. Vždy aspoň pol roka.

Aké boli výsledky zmeny stravovania?

Najskôr som zastavil priberanie. To nie je zlá správa. Dokonca som si držal svoju váhu asi dva roky. Síce s bruškom, ale plné pracovné nasadenie aj dvanásť hodín denne, niekedy viac vrátane stovák km na služobných cestách autom, cez víkendy alebo na dovolenke desiatky km na bicykli denne. Ale stále sa mi nedarilo schudnúť. Nesladil som ani čaj ani kávu, nejedol som zákusky, nekupoval výrobky zahusťované (s pridaným) škrobom, nepil sladené sýtené nápoje, piva za rok toľko, čo je denná spotreba krčmového štamgasta. Žiadne keksíky, tyčinky, cukríky, chipsy, nič. Iste, spánku veľa nebolo, boli dni kedy som bol v posteli len päť hodín, zato aj také, kedy som spal hodín jedenásť.

Ako teda schudnúť? Aby som parafrázoval Halinu Pawlovskú, čo mám jesť, aby som schudol? Pretože aby som nepriberal, som prestal jesť veľa vecí. A nikdy som nezačal fajčiť, len pre doplnenie.

Pomohol návrat ku koreňom

Ako to už väčšinou býva, všetko dobré už bolo dávno vymyslené. A tu sa mi derie na jazyk a klávesnicu ešte jedna myšlienka: „Dnes sa nič nerobí pre ľudí, len to, na čom sa dá zarobiť“.

Aby som to rozšifroval, začal som si stále viac a viac uvedomovať, že v obchode kúpim také potraviny, ktoré sú prospešné pre ich dodávateľa, ale nie pre mňa. A že všetky súčasné novinky nemajú nič spoločné s mojím dobrom. To musím hľadať v minulosti. Ani nie tak svojej, ako celého ľudstva.

V situácii stále neúspešného snaženia sa o schudnutie (ktoré nebolo motivované cieľom dobre vyzerať, ale dobre sa cítiť a byť zdravý) som náhodou narazil na Paleo stravu a jej princípy. A pretože sa v niektorých bodoch zhodovali s nami doma vypozorovanými skutočnosťami, dohodli sme sa doma, že tomu dáme šancu a skúsime tieto princípy naštudovať a postupne uviesť do praxe, v rámci dostupných možností samozrejme.

V skratke skúsim vysvetliť, ako my doma chápeme paleo stravovanie. Malo by sa jednať o prípravu takých jedál, ktoré by bol schopný uvariť „pračlovek“ bez dostupných umelých, v továrňach vyrobených prísad, náhrad alebo „priemyselných potravín“. Všetko, čo sa použije na prípravu jedla, má byť dostupné aj bez chemický kotlov a varní. A pretože som Európan, má to pochádzať z tohto kontinentu. Tvor žijúci na kontinente má svoje tráviace ústrojenstvo, enzýmy a baktérie uspôsobené na trávenie tu sa nachádzajúcich potravinových zdrojov.

Banány, grapefruity, sója, zemiaky, arašídy, palmový tuk, ryža boli automaticky z nášho jedálnička diskvalifikované.

To, čo si „pračlovek“ (bez toho, že by som ho chcel situovať do druhého storočia pred naším letopočtom alebo stotisíc rokov späť) ulovil alebo našiel, predstavuje bielkoviny, tuky, vitamíny. Cukor iba ak zrelom ovocí. Prakticky bezškrobová strava. Čo sa prakticky zhoduje s nepôvodnými potravinami v Európe z odstavca vyššie.

Cesta vedie cez bezškrobové jedlá

Keď sme si uvedomili, že by sme mali jesť len jedlá, ktoré neobsahujú škrob a nepôvodné plodiny, potom už bolo celkom ľahké vedieť, ako bude vyzerať naša každodenná strava.

Úplne som prestal jesť zemiaky v akejkoľvek podobe. Prestal som jesť ryžu, cestoviny, knedle, buchty. Vyradil som úplne pečivo (je jedno či biele, čierne, celozrnné alebo xxxx-zrzné a čojaviemešte aké) a tiež som prestal kupovať chlieb. Jediný chlieb, ktorý u nás doma jeme, je kváskový chlieb. Vzhľadom k procesu, ktorý v ňom prebieha, obsahuje (ak) minimum lepku a žiadny cukor (prečítajte si zloženie chleba v obchode!). Jem veľa mäsa a k nemu veľa zeleniny. Zeleninu si pestujeme sami permakultúrnym spôsobom, teda bez umelých hnojív a chemických postrekov. Rovnako tak ovocie, ktoré aj sušíme (solárnou sušičkou).

Moja bežná porcia obeda vyzerá tak, že je tam poriadny kus mäsa a k nemu aspoň toľko nastrúhanej alebo nakrájanej čerstvej zeleniny, bez octu, nálevov či iných dochucovadiel. Tým, že nejem priemyselne vyrábaný cukor, tak sa mi napravili chute a veľmi citlivo vnímam prirodzenú chuť každej suroviny, každého jedla. Vysadenie jedál s glutamátom alebo fruktózou robí divy.

Kúpiť mäsové výrobky v našich obchodoch je problém, aby nemali zloženie na šesť riadkov. No dá sa. Aj na gril či panvicu, aj do hrnca. Časom si vypestujete skúsenosť a cvik prečítať si zloženie, či náhodou výrobca „nevylepšil“ obľúbený výrobok. Ak kupujeme zeleninu mimo sezóny, dávame si pozor, aby to bolo od slovenského alebo českého producenta. Ten má kratšie zásobovacie trasy, ako španielski, teda je väčší predpoklad, že plody boli zberané dozreté a nie zelené. A keď si pestujete zeleninu sami v záhrade alebo aj na balkóne, tak jej chuť a vôňa vo vás zostane a takto ľahko v obchode vyberiete paradajku zrelú a odlíšite ju od len sčervenanej v sklade.

Deväť kíl za päť mesiacov

Zmena stravovania na paleo štýl priniesla svoje ovocie vcelku rýchlo. Od jari do leta som schudol deväť kíl! Bez trápenia svojho tela na schodoch, v posilovni alebo nezmyselnými cvikmi, ako to často vídať v televíznych show o chudnutí. Bez škrobov/cukrov, ktoré sú do potravín pridávané výrobcami, aby na nás viacej zarobili. Malý obsah cukrov v jedlách spôsobuje menšie výkyvy cukru v krvi, tým pádom nie som tak rýchlo hladný, nejem „do zásoby“, nenabaľujem tuk. Vláknina, vitamíny, ale najmä bielkoviny a tuky poskytujú môjmu telu dostatok energie aj stavebných látok pre údržbu tela. Nie som hladný, nie som unavený, a hlavne nie som ťažký. A nie pár týždňov, už sú to roky!

Cez jeseň, zimu a ďalšiu jar (2014/2015) som schudol ďalších sedem kilogramov a teraz si držím svoju stabilnú váhu cca 82 kg. Som vo skvelej forme. Chváli ma tiež môj lekár všeobecný, aj neurológ.

Ako to súvisí s mojimi obedmi počas pracovnej doby?

Pretože majiteľku reštaurácie, kam chodievam na obedy, poznám celý život, nebol problém sa s ňou dohodnúť. Pripravuje mne a malej skupine ľudí jedlá na paleo štýl. Teda mäso doplnené čerstvou zeleninou bez nálevov. Nijaké zemiaky, knedle, ryža, cestoviny, hranolky, buchty. Nič čo by zaváňalo múkou. Používať kvalitné suroviny ju naučila jej matka, ktorá s ňou reštiku rozbiehala. A verte mi, že to na chuti tých jedál je poznať. Už vedia, že kukuričné zrná nepatria do zdravého jedla, hoci mnohým chutia, pretože kukurica nie je zelenina ale škrobovina.

A tak keď idem teraz na obed, dostávam mäso s ohromnou spústou nakrájanej kapusty, nastrúhanej cvikly, mrkvy, bielej reďkovky, cuketu, paradajky, papriky, uhorky, sem tam zelenú „burinku“ vždy vo vyváženej a aj na pohľad peknej úprave. Keď takúto porciu zjem, vydržím dlho najedený. Obsahuje totiž vždy dostatok bielkovín aj tuku, aby som mal aj energiu aj materiál na „údržbu“ tela. Enzýmy v zelenine mi pomáhajú dobre tráviť, vláknina a voda v nej zaplní žalúdok, vitamíny a stopové prvky zlepšujú moju imunitu. Čo z toho dokážu vaše knedle, hranolky alebo „zdravá“ ryža?

Absencia pridaného cukru a škrobov v jedle nezvyšuje zbytočne moju glykémiu, aby vzápätí po uprataní nadmerného množstva cukru v krvi inzulínom som pocítil hlad a opäť hľadal „niečo malé“ k jedlu. To by spôsobilo večne trvajúci kolotoč výkyvu glykémie, upratovania prebytočného cukru a opätovné jedenie. To môže vyhovovať iba ak predajcom potravín…

Kontrolná otázka:
Nepochybujem, že každý z vás vie, ako vyzerá prasa. Ako vyzerá tučné prasa.
Koľko slaniny za svoj život zožerie také prasa? Koľko masti alebo rastlinných tukov skonzumuje za svoj život?
Ani gram. Z čoho je potom tá slanina na jeho bokoch?

Správne. Z kukurice a pšenice…..

Čo je hlavnou zložkou moderných potravín?

Tak prečo sa stále bojíte masla alebo tučného bôčika?

Počas cyklodovolenky v 2014 sme si v malej miestnej predajni kopovali údený bôčik na večere v penzióne, keď sa nám nechcelo už večer do mesta. Pani nám chcela dať taký chudší, vraj na líniu. Sme ju zahriakli, že ten nechceme, chceme dobre prerastený. Nechcela veriť, že priateľka tak dobre vyzerá a pritom toto je. Nakoniec sa sama priznala, že po celom dni v mäsiarni nemôže mäso ani cítiť a je len chlieb, buchty, cestoviny. Do sto kíl nemala ďaleko, z tej druhej strany, žiaľ. A potom že mäsiari sú tuční. Určite nie z mäsa ani slaniny.

Keď si nabudúce nebudete v reštaurácii trúfať na celú porciu, nedávajte si polovičku z každého. Tým nič nevyriešite. Aj napriek menšiemu množstvu jedla bude mať váš organizmus stále rovnaký problém s glykemickým indexom vášho obeda a bude vykonávať tie isté „cukrové cvičenia“, ako keby ste zjedli celú porciu. Len pri tom budete podvyživení. Určite ste už počuli o obezite z podvýživy. Žiaľ, je to realita. Ľudia v snahe schudnúť jedia málo, telo nemá dostatok energie ani stavebných látok a len puchne a puchne. Žiadne svaly znamenajú žiadnu kondíciu, problém s pohybom, a tuk zaťažuje kĺby, svaly, srdce.

Hladovaním ešte nikto neschudol. Prestaňte jesť zemiaky, kukuricu, iné škroboviny (a škrob pridávaný do iných polotovarov a priemyselných potravín) a múku ako aj múčne jedlá, radšej si doprajte čerstvú zeleninu, pokiaľ možno z tržníc a súkromných záhrad ako prílohu k mäsu a uvidíte, ako pomaly postupne pôjde vaša telesná hmotnosť dole. Spolu s tým sa vám bude ľahšie chodiť, ľahšie dýchať, odídu „zrazu“ mnohé bolesti.

Keď sa rozhodnete pre delenú stravu, deľte ju správne a výsledky na seba nenechajú dlho čakať.


 Zanechať komentár

Môžete používať tieto HTML tagy a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

(vyžadované)

(vyžadovaný)