S príchodom teplých dní s úplnou samozrejmosťou meníme hrubé svetre za ľahké tričká a zimné topánky za vzdušné sandáliky. S jedlom to už také samozrejmé nie je. Ani nám nenapadne, že tak, ako meníme svoj šatník, mali by sme zmeniť aj jedálny lístok. Pretože od toho, čo jeme a pijeme, aj akým spôsobom jedlo pripravujeme, do veľkej miery záleží to, ako sa cítime. Či nám je zima alebo teplo.
V lete zabudnite na pečenie a štipľavé korenie
Na reguláciu telesnej teploty potrebujeme vodu. Ak je horúce počasie, naše telo ju vylučuje, potíme sa. Chráni nás to proti prehriatiu. Pocit smädu nás potom upozorní, že tekutinu treba doplniť. V lete však na tento pocit čakať netreba. Piť by sme mali priebežne. Počas dňa tri až päť litrov tekutín. Zároveň dbajme aj na to, akým spôsobom pripravujeme našu stravu. Prednosť dajme jednoduchým spôsobom ako je naparovanie, blanšírovanie či krátke varenie. Jedlo tak ostane šťavnaté a osvieži nás. Pečenie je v lete najmenej vhodný spôsob úpravy. Suroviny strácajú vodu a po konzumácii nás následne vysušujú. Drahocenná voda, ktorú poctivo dopĺňame v rámci pitného režimu, sa takto zbytočne stráca. Je nám len viac teplo, potíme sa a sme neuveriteľne smädní. Ani s koreninami to netreba preháňať. Výrazne hrejivý efekt má mletý zázvor, čili, horčica, škorica, kurkuma. Ale napríklad aj bobkový list. Vynechajme aj orechy, najmä vlašské. Obsahujú veľa tukov a ťažko sa trávia. V lete sa bez nich zaobídeme.
Soľ a údeniny tiež letným dňom nesvedčia. Sú záťažou nielen pre trávenie, ale aj pre srdce a krvný obeh.
Ochladzujúce potraviny
Ak si chceme leto naozaj užiť v zdraví a v pohode, odľahčime svoj jedálny lístok čo najviac. Základ našej letnej stravy by mala tvoriť šťavnatá surová zelenina a ovocie z nášho pásma. Najlepšie v čerstvom stave. Prípadne vo forme vylisovanej šťavy či ľahkej nezahustenej polievky. Vhodná je aj zelenina grilovaná. Stačí si len vybrať, čo rastie v našom okolí. A nie je toho málo. Veď práve dozrievajú reďkovky, paradajky, paprika, tekvica, cuketa, špenát, ľadový šalát, zeler, kaleráb.
A aby sme nejedli len samotnú zeleninu, kombinovať ju môžeme s ryžou, šošovicou, cícerom (ten stačí na noc namočiť a druhý deň variť pol hodiny), cestovinami, tofu. Na spestrenie si môžeme pripraviť krátko varené obilniny ako pšeno, bulgur, kuskus, kukuričnú kašu polentu alebo kernoto zo špaldy.
Dochucujeme čerstvými bylinkami miesto sušených. Tie si necháme na chladnejšie dni.
Ovocie tiež vyberáme hlavne to z nášho okolia. Drobné ovocie ako ríbezle, egreše, maliny, jahody. Šťavnaté broskyne, marhule, hrozno. No a nezabudnime na melóny. Všetky sú zdrojom vitamínov a životodarnej vody.
Osobitnú kategóriu tvorí tropické ovocie. Na horúce dni sú vhodné citróny, pomaranče aj ananás. Dodajú tekutiny a príjemne schladia.
Ochladzujúco pôsobia aj jogurty. Pozor však na kombináciu s cukrom. Zahlieňuje viac ako jogurt samotný.
Chladivé nápoje
Ideálna je obyčajná čistá voda, prípadne ešte s citrónovou šťavou. Alebo aj s inou čerstvou ovocnou a zeleninovou šťavou. Osvieži aj vlažný mätový a zelený čaj. Vhodné sú aj kyslo mliečne nápoje. Dokonca aj čerstvé mlieko. Škoda len, že podporuje tvorbu hlienov. A napríklad v Indii pijú tradičný nápoj menom Lasi. Mieša sa z bieleho jogurtu, hnedého alebo nerafinovaného cukru a studenej vody. Sýtené sladké a farebné nápoje vôbec nie sú dobrou voľbou. Pretože „farbičky“ a cukor nedovolia, aby organizmus „ich“ čistú vodu použil. A tak smäd neuhasia, aj keď ich pijeme veľa. Alkohol a káva tiež do letného pitného režimu nepatria.
Nápoje majú byť vlažné, prípadne izbovej teploty. Maximálne trochu vychladené. Ľadové však určite nie. Naše telo si ich aj tak musí zohriať, čím vytvorí ešte viac tepla. To isté platí aj o ovocí.
Tak teda žiadny melón z chladničky!
Podobné články:
Prečítajte si tiež:
Komentáre