Prečo vadia reťazcom živé kapre?

V našej krajine sú sviatky Vianoc spojené s rôznymi zvykmi, ktoré majú svoj pôvod v kresťanstve. Aj ľudia, ktorí sa nehlásia aktívne k žiadnej cirkvi, ich dodržiavajú. Tieto tradície patria k Vianociam, pamätáme si ich z detstva a sú našou kotvou v tomto rozbúrenom čase. Prečo nám chcú zobrať naše kultúrne dedičstvo a komu vadia živé kapre?

Keď som bol malý chlapec, rodičia ma jeden večer poslali pred obchod s potravinami so sieťovkou v ruke a peniazmi vo vrecku, aby som vystál rad a kúpil kapra. Toho sme dali do naplnenej vane a niekoľko dní ho so sestrou pozorovali. A na Štedrý deň skončil najskôr na kuchynskej linke, neskôr cez vyprážaciu panvicu skončil na sviatočnom tanieri. Tak to bolo každý rok, čo si pamätám a inak, ako s kaprom na tanieri si Vianoce neviem predstaviť.

A teraz sa dozvedám, že niektoré obchodné reťazce, ktoré sa stali prakticky monopolnými predajcami potravín, tento rok nedovolia predajcom predávať živé kapre. Pre poriadok je treba uviesť, že sa jedná o zahraničné obchodné reťazce, ktoré k nám dovážajú denne stovky ton tovaru, namiesto toho, aby komplet potravinársku produkciu nakupovali od našich poľnohospodárov, a naopak vyvážajú zisky z krajiny. A na predaj kaprov za drahé peniaze prenajímali časť svojich pozemkov, ktoré teda kúpili od slovenských ľudí či spoločností, externým dodávateľom, pre ktorých produkcia kaprov a celoročná starostlivosť končila práve Vianočnou „žatvou“.

Takže na prvý pohľad sa jedná o ekonomickú likvidáciu časti potravinárskej produkcie na Slovensku. A jej nahradenie dovozovou mrazenou produkciou. Teda zvýšenie tržieb a ziskov a ich vývoz do zahraničia. Po slovensky: ožobračovanie Slovákov.

Údajne vraj pre zlé podmienky chudáčikov kaprov. Ako keby tie morské ryby, lovené vo veľkom priemyselnými spracovateľskými loďami na moriach, na tom boli kto vie ako lepšie. Ste sa s koňom zrazili?

A čo naše tradičné kresťanské Vianočné zvyky? Na čo budú spomínať naše deti? Na tučného panáka v červenom kabáte na soboch s fľašou tmavej brečky v ruke?

Podľa mňa ide jednoznačne o útok na našu národnú identitu, sprevádzanú ekonomickou ranou pod pás. A s tým treba niečo robiť.

Máme na to úrady. Musia posúdiť, či nedošlo k zneužitiu dominantného postavenia na trhu. A dať likvidačnú pokutu. Je potrebné zaviazať veľkých predajcov, že musia bezplatne poskytnúť svoje pozemky k tradičným akciám, ktoré tu boli roky rokúce predtým, než tie reťazce k nám prišli. Mestá by im mali stonásobne vyrubiť daň z nehnuteľností, aby pochopili, že proti našim ľuďom nepôjdu. A vôbec, treba prijať zákonnú úpravu podmienok a spôsobu, akým sa môžu cudzinci u nás správať. Čo tak pravidelné kontroly a likvidácia závadného mäsového a mliečneho tovaru, ako keby náhodou len toho z dovozu?

Keď môžu svoj trh chrániť Nemci, prečo by ho nemohli chrániť Slováci? Trebárs osobným prístupom a nastavením. Tu ide o nás, naše zdravie, potravinovú bezpečnosť, zárobky a prežitie. Reťazce majú príliš veľkú moc a treba im klepnúť po prstoch. Čo keď si nabudúce zmyslia, že prestanú predávať bravčové mäso alebo ražný chlieb? Že sa to nemôže stať? Už prestali predávať nejaké časopisy a teraz nedovolia predávať živé kapre. A na jar sa môže stať, že nebudú predávať semená zeleniny pre tých, ktorí si ich chcú sami pestovať. A je úplne jedno, aké dôvody si k tomu vymyslia alebo nechajú nakukať.