Koľkokrát som už počul túto vetu, prípadne variáciu s iným ovocím. Od ľudí, ktorí považujú svoju chorobu za konštantu, za vec ktorá je pridelená ich lekárovi a im zostáva len znášať vrtoch osudu. Všeobecne mám dojem, že diabetici sú ľudia večne nespokojní a večne sa sťažujúci. Za všetko môžu všetci a všetko, len oni za nič nemôžu a nič nemôžu, lebo osud k nim bol krutý.
Vo svojom okolí poznám len jedného diabetika, ktorý sa na svoju chorobu pozeral ako na problém, ktorý má riešiť on a od lekára chcel len spoluprácu po diagnostike, nijaký inzulín. Pravda, on rozmýšľal aj pri iných veciach. A tak jedol podľa toho, aký mal denný program, a často v ňom mal zaradenú aj poriadnu porciu kilometrov na cestnom bicykli. Pochopil a naštudoval si, ako funguje cukor v krvi a ako s ním narábať.
Náš „slivkový pacient“ sa radšej vyhýba slivkám a inému ovociu, hoci býva v rodinnom dome na vidieku s peknou a veľkou záhradou a ovocným sadom. Vie, ktoré potraviny mu zvyšujú hladinu cukru v krvi a aby sa vyhol tomuto „problému“, radšej ich neje. A okrem cukrovky má aj zníženú imunitu, tak si musí dávať pozor, aby si neublížil, nezranil v záhrade a aby „niečo nechytil“ od iných ľudí. A vôbec mu pri tom, ako o tomto rozpráva, „nebliká kontrolka“.
Pravdu povediac, mnohým diabetikom sa nie je čo čudovať. Snažia sa vyhýbať vysokej hladine cukru v krvi a ak si aj doprajú „zakázané ovocie“, lebo túžia po tom, čo nemôžu (a nedochádza im, že je to práve to, čo im ich problém spôsobilo), okamžite inzulínom znižujú hladinu cukru, aby sa vyhli zdravotnému kolapsu.
Pritom cukor je dôležitým palivom pre mozog, bez neho nefunguje. Takže vlastne diabetici nemôžu za to, že im niektoré veci nedochádzajú, nechcú sa ich naučiť a nechcú si vyhľadať dôležité informácie? To mi pripomína porekadlo o vajci a sliepke.
Pre ľudí s cukrovkou je dôležité vedieť, aký glykemický index majú jednotlivé potraviny, vrátane ovocia. Nie preto, aby si okamžite vstrekli inzulín, ale aby vedeli, čo tá-ktorá potravina urobí. Napríklad aktívni cyklisti majú radi chlieb s maslom a medom, lebo vedia, že za zhruba trištvrte hodinu je energia z medu vo svaloch vo forme cukru a teda k dispozícii ako palivo pre svaly. Ak diabetik nenájde príslušné tabuľky, môže si ich hravo vytvoriť. Veď predsa vedia merať hladinu cukru v krvi.
Od toho je už potom krôčik plánovať si fyzickú aktivitu ale aj duševne náročnú činnosť podľa toho, aké potraviny konzumujú, resp. po konzumácii konkrétnej potraviny začať vo vhodnom čase príslušnú aktivitu. A cukor je nie len uprataný z krvi, ale vhodne spotrebovaný. Napríklad si dám za misku slivák a potom idem poprenášať zopár vriec pšenice alebo narúbať drevo na zimu. V núdzi si môžem knihu s hlavolamami položiť na stojan na stacionárnom bicykli. A mám spojené príjemné s užitočným.
Aby sa ctený čitateľ neurážal, že mu tu nejaký mladý zdravý teoretizuje, tak mu pripomeniem, že autor už dávno nie je mladý a vôbec nie fyzicky zdravý. Postupom času sa k prvému vážnejšiemu úrazu v mladosti pridali ďalšie obtiaže, ale nikdy neočakával od iných ani ľútosť ani to, že za neho budú riešiť jeho problémy. Vždy na každý problém reagoval nie obvyklým spôsobom „čo budem teraz ja chudák robiť“ ale svojským „čo musím urobiť, aby som to alebo ono mohol robiť (ďalej, ako predtým)“. Napríklad opäť bicyklovať. Alebo fúrikovať celý deň v záhrade.
Choroby nevznikajú len tak z ničoho, nikto si ich nežrebujeme, vždy majú nejakú príčinu, najčastejšie v tom, čo sme v minulosti robili. Alebo nerobili. A lieky by mali byť vždy len prvou pomocou na vyriešenie akútneho problému, záchranu života. Dlhodobé užívanie akýchkoľvek liekov môže po čase priniesť kopu vedľajších účinkov, najmä pri ich rôznej kombinácii. Na veľa telesných problémov existuje množstvo prirodzených spôsobov ich eliminácie, zmiernenia či úplného odstránenia. No ak sú ľudia pohodlní, tabletka môže byť zdanlivým riešením. A doživotným „väzením“. Pritom si uvedomte, ako v poslednom období bývajú problémy s dostupnosťou niektorých „dôležitých“ liekov a ako sa postupne zvyšuje ich cena. Chcete byť rukojemníkom farmalobby? Mne to nevadí, vám nikto nebráni.
Podobné články:
Komentáre