Nenechajte sa pomýliť telkou, vyvýšený záhon je iné

Pestovanie zeleniny majú mnohí ľudia spojené s veľkou námahou. Je potrebné sa zohýnať k zemi a z toho bolí chrbát ale aj nohy. Pletie buriny je činnosť, ktorej sa nedá vyhnúť. A aj zber reďkoviek, kalerábov, cvikle, mrkvy, to všetko nás núti zohýnať sa a čerstvé a zdravé vitamíny vyvažujú bolesti chrbta. Ale to, čo sa zdá nemenné a jasné môže byť aj inak.

Keby bola zem vyššie, nemusel by človek nižšie. Želanie je otcom myšlienky a tak sa objavujú rôzne vychytávky, ako pestovať zeleninu a nemusieť sa k nej zohýnať. Alebo aspoň nezohýnať sa tak veľmi. Nájdete ich v magazínoch a nezaostávajú ani televízne programy pre záhradkárov a hobby. Predstavujú rôzne zvýšené či vyvýšené záhony.

V princípe sa jedná o ohradu z dosák alebo kameňa či tehál, naplnenú zeminou. Niekedy ide o drevené bedne, ale videl som už aj vybetónované. Niekomu stačí výška ohrady 15 centimetrov, niekto ide až do výšky pol metra. Substrátom naplnený priestor zvýšeného záhona stačí obchádzať dookola a obrábať alebo zbierať úrodu prakticky postojačky. Nebolí chrbát, pestovanie zeleniny sa stáva zábavou.

Skutočne?

Najmä v prípade toho betónového zvýšeného záhona by som rád videl, ako po pár rokoch bude niekto vymieňať substrát. Alebo ho bude prihnojovať kupovanými hnojivami?

Myslím si, že všetci, ktorí si doma postavili zvýšený záhon tak, že zostrojili nejaký priestor z dosák, tehál či kameňa a naplnili ho zemou, sa nechali „nachytať“ vzhľadom a nepochopili princíp vyvýšeného záhona.

Pravý vyvýšený záhon vychádza z nemeckej kopy. Obsluha takéhoto záhona postojačky nie je cieľom jeho budovania, ale príjemným bonusom. Vyššia úroveň zeleniny nad ostatným povrchom záhrady je dôsledkom skrytých procesov, ktoré žiaľ mnohí redaktori televíznych relácií aj amatérsky budovatelia takýchto rýchlych riešení nepochopili.

Hlavným cieľom nemeckej kopy je zlepšenie kvality pôdy a zvýšenie úrody použitím už nepotrebných zvyškov rastlinstva zo záhrady, moderne označovaných ako „odpad“. Odumreté a staré stromy, ktoré už nerodia, haluze z rezu stromov alebo viniča, lístie, hnoj, slama nepoužiteľná pre dobytok, staré seno či čerstvo nakosená tráva. To všetko sa navrství od najhrubšieho po najtenšie, prekryje vrstvou zeminy. A najlepšie je, keď sa vrchná vrstvu humusu z miesta, kde sa pahorkový záhon alebo ohradený vyvýšený záhon buduje, odstráni, vykope sa plytká jama, do ktorej sa kmene stromov, haluze, a iný materiál zo záhrady naukladá, použije na zakrytie takéhoto záhona.

V procese rozkladu rastlinných zvyškov za pomoci hmyzu a dážďoviek sa premení drevo na výživný substrát a teplo. Zelenine je od korienkov o trochu teplejšie, ako v okolitej zemi, takže rastie lepšie a dlhšie do jesene. Vy si tak upracete v záhrade, rastlinný odpad nemusíte páliť a tým ničiť živiny v ňom, ale všetko využijete vo svoj prospech a dopestujete si zeleninu ľahšie a lacnejšie, lebo nemusíte kupovať hnojivá, vyvýšený záhon si ich vytvorí sám.

Podľa hrúbky kmeňov a konárov je životnosť takéhoto záhona asi 5 až 7 rokov. Počas celej doby hladina substrátu v záhone klesá, preto je dobré ho dopĺňať kompostom. Na konci životnosti je dobré postaviť nový vyvýšený záhon a na mieste toho zrušeného ponechať bežnú hriadku a prebytočný substrát použiť na iné hriadky či ku stromom, dodá rastlinám živiny.

Recyklácia starých rastlín aj trávy je efektívnym spôsobom hospodárenia, ušetríte nemálo peňazí a problémov s odpadom.

A keď na naučíte povrch zeleninových záhonov nastieľať slamou alebo aj čerstvo pokosenou trávou, zistíte, že ani burine sa pomedzi zeleninu nedarí a nemáte čo plieť. A nemusíte sa trápiť, čo s trávou, ktorú nemáte ako skŕmiť. Vaša záhrada ostane bez dymu, smradu a buriny. A samozrejme bez boľavého chrbáta pri pestovaní na vyvýšených záhonoch, ktoré navonok nie len dobre vyzerajú, ale vo vnútri aj dobre fungujú.