Rozmýšľate o kúpe tlakového hrnca a neviete, či sa vám to vôbec vyplatí? Tiež som nad tým dlho váhala. Predsa len cena nie je najnižšia. Kam ho vôbec dám a vrátia sa mi vynaložené peniaze? No ako sa hovorí, risk je zisk! A kým niečo nevyskúšate, neviete. Najlepšie na španielskych vtáčikoch podľa Jardu Žídeka.
Hovädzie mäso máme celkom radi. Zvlášť, ak je z doma chovaného zvieraťa, môže byť vítaným spestrením bežného jedálnička. Len sa občas stane, že dostanete do rúk mäso a vlastne ani neviete aké je staré. To spoznáte až pri úprave. Niektoré je hotové doslova za pár minút a iné musíte variť či dusiť aj dlhé hodiny.
Plnený španielsky vtáčik z hovädzieho mäsa vnímam ako typické jedlo českej kuchyne. No mohol by to byť skvelý tip na nedeľný obed aj u nás. Doteraz som ho ale nikdy nerobila. Odrádzala ma nielen zložitá príprava, ale aj to, či ho budem vedieť dobre ochutiť a hlavne, či nepokazím drahé mäso tým, že aj po uvarení bude príliš tvrdé.
Správny postup je základ
Jarda Žídek v relácii Nebíčko v papuľke mi dal zase raz dobrý tip. Mäso najprv naplnil, zabalil do alobalu a nechal pomaly piecť. Medzitým si urobil základ omáčky. Keď sa mäso upieklo, závitky vybral z alobalu, vložil do omáčky a nechal ešte podusiť.
Postup sa mi zdal jednoduchý a tak som si v nedeľu povedala, že to s tými vtáčikmi skúsim. Dodržala som všetko podľa majstra kuchára. Suroviny, dobu pečenia aj dusenia. No výsledkom som bola dosť sklamaná. Zrejme kravička už nebola najmladšia, lebo mäso ostalo tvrdé. Zle sa žulo a vlákna nám ostávali v zuboch. Čo teraz s tým? Vyhodiť?
Vcelku jednoduché riešenie
Dostala som super nápad. Dovariť obed v tlakovom hrnci. A tak som všetko mäso aj s omáčkou preložila do tlakového hrnca. Zavrela, natlakovala a nechala dusiť ešte dvadsať minút. A výsledok? Mäsko mäkké jedna báseň. No čo už. „Po skušení naučení“, ako hovorila jedna stará babka. Nabudúce budem múdrejšia. Ten postup balenia mäsových závitkov do alobalu je dobrý nápad. Toho sa budem držať aj nabudúce. Mäso si pri ňom udrží tvar aj šťavu. No dusiť ho už budem jedine v tlakovom hrnci. Ušetrím čas, peniaze sa plyn aj svoju energiu potrebnú na umývanie hory použitého riadu.
Na tlakový hrniec nedám dopustiť. Nielen, že mi už viackrát doslova zachránil obed, ale jedlo v ňom pripravené je naozaj chutné a mäkké. A myslím, že investícia do neho sa mi už určite vrátila.
Na hovädzinu a strukoviny či zemiaky je veľmi vhodný. Robíme v ňom aj ryžu – stačí natlakovať hrniec a potom ho vypnúť. Ryža sama „dôjde“. A počul som že niekto v ňom varí aj vývar. Ale to sa mi nezdá, vývar potrebuje svoj čas na bublanie. Vývar uvarený za 1 hodinu nemôže mať správnu silu. Jediný problém, ktorý mám s tlakáčom, je to že nemôžem počas varenia nazerať do hrnca 🙂