Nedávno vyšiel článok na slovenských Aktuality.sk so sťažnosťami na zubárov. Nechcem polemizovať s tým, či sú zubári v Bratislave nenažraní alebo nie, nemám tú skúsenosť. Čo ma ale prekvapilo je prístup pacientov stomatológie k zodpovednosti za zdravie chrupu. Výživná je v tomto smere najmä diskusia k článku.
Do všeobecného povedomia, razeného ľudmi, ktorí si myslia, že ich ich zubári podviedli, že za stav zubov je zodpovedný zubár kontruje sebavedomý diskutér, ktorý tvrdí, že zuby si treba umývať zubnou pastou a to ich ochráni pred pokazením. A teda aj pred potrebou návštevy zubára a teda pred potrebou platiť ťažké peniaze za udržiavanie, resp. opravu chrupu.
Neviem, aký je vekový profil diskutérov na Aktuality.sk, ale trúfam si tvrdiť, že si nič nepamätajú. Ja už čosi áno. Medzi iným aj to, že v našom okresnom meste bola malá budova stomatológie s asi štyrmi ordináciami a večne tam bolo plno, čakalo sa. A že počas prázdnin na vidieku keď niekto išiel k zubárovi, tak to bolo ku všeobecnému údivu susedov.
V čom bol rozdiel?
V meste všetci pracovali v jednom veľkom podniku alebo menších prevádzkach a službách. A jedli to, čo im doviezli do obchodov. Na dedine všetci niečo chovali alebo pestovali a tiež chodili do práce, zväčša na družstve, výnimočne niekto dochádzal autobusom do mesta do fabriky. Chlieb, čierny, bol na objednávku, obchod otvorený dvakrát do týždňa dopoludnia, malinovky sa kupovali len deťom na prázdninách, jedlo sa len to, čo sa doma dochovalo alebo dopestovalo, prípadne upieklo z múky. Takže zemiaky, zelenina, hydina, vajcia, veľa ovocia v lete.
Prečo to hovorím?
Lebo to presne korešponduje s obsahom a závermi knihy stomatológa a výskumníka Westona A. Price Výživa a fyzická degenerácia, ktorá je na svete už sto rokov a presne popisuje, že stav chrupu závisí od toho, aké potraviny človek je. A dokonca píše a na výskumoch „v teréne“ dokazuje, že stav chrupu sa môže výrazne zlepšiť už za krátku dobu, keď človek zmení stravu. Teda že za stav chrupu nie je zodpovedný zubár, ale majiteľ zubov. Prostredníctvom toho, čo konzumuje.
Nedávno som bol u svoje zubárky. Chcel som si urobiť preventívku, jednak keby náhodou bolo treba niečo robiť so zubami, nech mám spoluúčasť zdravotnej poisťovne, jednak som chcel vedieť, ako na tom moje zuby v reále sú. Zubárka bola prekvapená, že som u nich nebol už trinásť rokov, naposledy u jej nebohého otca, môjho priateľa. A ešte viac bola prekvapená, lebo vraj po toľkých rokoch bez odbornej starostlivosti vraj čakala chrup v oveľa horšom stave.
Aby som to skrátil. Zaplombovala mi tri zuby, ktoré som mal plombované už dávnejšie. Nové kazy sa neobjavili.
Genetika? spýtate sa.
Správna strava, odpoviem.
Ale nie podľa toho, čo vám píšu v spoločenských magazínoch často neznalí autori, čo vám tvrdia v reklamách. Ale podľa knihy, ktorú som spomínal vyššie. A ktorú som čítal prvý raz pred pol rokom. Zato tým, čo je pre ľudské telo „zdravá strava“ sa zaoberám už takmer dvadsať rokov. A postupne som prišiel s pomocou iných zdrojov na to, čo je zhrnuté v knihe zubára Westona A. Pricea.
Nepotrebujete zubnú pastu, keď jete stravu, ktorá nepodporuje baktérie, ktoré vám zuby rozožierajú. Nepotrebujete zubára, keď si zuby nenecháte pokaziť. A potom sa nemusíte sťažovať, že vás zubár okráda. Vaše zuby a vaše zdravie je vaša zodpovednosť.
Lenže zdravie nie je pre sprostých.
Komentáre