Ako každý víkend, aj tentoraz som sa tešila na reláciu Farmárska revue. Aj keď nie som typický farmár a príspevkov v relácii nebýva veľa, vždy si pre seba nájdem niečo zaujímavé. V ostatnom dieli to bola výroba domáceho syra. A nevyrábal ho len tak hocikto. Rovno pán minister pôdohospodárstva Jahnátek.
Ak si kupujete syr v obchode, treba počítať s tým, že zväčša obsahuje prídavné látky. A nie je to len pre výrobu syra nevyhnutné syridlo. Syr často obsahuje aj rôzne stabilizátory, konzervanty či zlepšovače zrážania.
Vyhnúť sa tejto často zbytočnej chémii nie je až také zložité. Jednou z možností je vyrobiť si syr doma. A k tomu nabádali aj v relácii pre farmárov.
Pán minister akože súťažil s moderátorom, kto vyrobí lepší domáci syr. V hrncoch mali obaja po päť litrov mlieka z automatu. Nezabudli pripomenúť, že ho predtým zohriali na 72°C. Prebehla teda pasterizácia, ktorá zlikvidovala prípadné škodlivé baktérie. Škoda však, že nie len tie. Zrejme v tom mlieku veľa živého neostalo, keď „kuchtíci“ museli pridať aj živé kultúry. Do piatich litrov mlieka tak išlo pol deci zakysanky. A mlieko znovu „ožilo“.
Pasterizáciou sa však vyzrážala aj časť vápenatých solí. Ak by sa množstvo týchto solí neobnovilo, mlieko by sa ťažšie zrážalo a sýrenina by bola vraj bola príliš jemná. A tak „výrobcovia“ v televíznom štúdiu pridali do mlieka chlorid vápenatý. Hoci táto látka vyzerala nevinne, veď konzistenciou aj farbou pripomínala obyčajnú vodu, podľa smernice Európskej únie patrí do tretej skupiny, čo sa týka škodlivosti. Skupina sa volá „látky menej vhodné“.
Tak teda neviem, čo by nám mohlo uškodiť viac. Či tie „škodlivé“ baktérie v nepasterizovanom mlieku alebo tento umelý chlorid, ktorý mimochodom vyrába klasická chemická fabrika. Nehovoriac o tom, že si ho, samozrejme, musíte kúpiť.
Ako poslednú prísadu, bez ktorej by syr vlastne ani syrom nebol, pridali syridlo. Pevne verím, že aspoň to bolo prírodné. Aj keď dneska človek môže len dúfať. Podľa oficiálnych zdrojov sa syridlo vyrába „mikrobiologickou cestou“. Čo to presne znamená, vedia možno len výrobcovia.
Syr sa nakoniec obom aktérom vydaril. Pán „rozhodca“ vyhlásil remízu. A vzápätí vyjadril prianie, aby vraj súťaž vyhralo slovenské mlieko.
Jasné! Ja som tiež za to, aby slovenské mlieko vyhralo. Ibaže to pravé, kvalitné, bez stôp antibiotík. A hlavne nepasterizované. Pretože z nepasterizovaného mlieka urobíte doma syr aj bez chloridu vápenatého. Alebo nám chce pán minister nahovoriť, že či si budeme syr robiť doma alebo ho kúpime, je to vlastne jedno? Že sa chémii tak či tak nevyhneme?
Podobné články:
Keď som bol malý, tak polovica našej dediny kupovala mlieko z družstva, kde nebolo upravované. Doma sme ho pili bez pasterizácie a nikdy nikomu nič nebolo. Možno je to bolo tým, že telo si dokázalo poradiť s baktériami, ktoré sa do neho dostanú, možno to bolo šťastie…
Rozmýšľam či mám mlieko pri výrobe syra pasterizovať, alebo nie. Je veľa článkov ktoré pasterizáciu odporúčajú, a veľa takých čo ju zatracujú. Vyskúšal som aj aj, a stále netuším čo je správne.
Na jednej strane strašiak v podobe chorôb, ako salmonela, tbc a podobne, na druhej, zase ak by to bolo tak nebezpečné asi by ho človek nepil tisícky rokov..
Na jednej strane dostaneme mŕtvu bielu vodu čo neublíži ani nepomôže, na druhej strane mlieko, ktoré môže pomôcť, ale môže aj uškodiť. Ľudia, ktorí prekonali choroby pochádzajúce z kontaminovaného mlieka, budú zrejme preferovať 1. možnosť. Ja sa momentálne prikláňam k 2. Risknem to.
PS: existuje aj dlhodobá pasterizácia – mlieko sa zahreje na 60°C na 15 min. – tá by mala byť šetrnejšia
Vázená Olinka,
trpíte chorobou novodobeho cloveka. Prehlasujete nieco o com ste presvedcena, ze je pravda aj ked Vam chybaju vedomosti a vzdelanie v danej oblasti. Nevadi, nie ste sama, su Vas, zial, miliony.
Dovolte aby som Vam doplnil informacie, ktore, napriek tomu ze mate dostupne na par klikov mysi, nemate chut najst, lebo je jednoduchsie prehlasovat „alternativne fakty“.
1. chlorid vapenaty
„A tak „výrobcovia“ v televíznom štúdiu pridali do mlieka chlorid vápenatý. Hoci táto látka vyzerala nevinne, veď konzistenciou aj farbou pripomínala obyčajnú vodu, podľa smernice Európskej únie patrí do tretej skupiny, čo sa týka škodlivosti. Skupina sa volá „látky menej vhodné“.“
“ umelý chlorid, ktorý mimochodom vyrába klasická chemická fabrika.“
Samozrejme, že chlorid vapenatý vyrába chemická fabrika, snad sa nebude vyrábať v masokombináte. Aj auto Vam vyrobili v tovarni na dazdniky? Chlorid vapenaty je chemicka zlucenina, slovo chemicka zlucenina mozte v slovencine nahradit pojmom látka (podobne ako tá textilná), možno Vás bude potom menej strašiť. Aj H2O je chemicka zlucenina, cele Vase telo je postavene z chemickych zlúčenín! Zarazajuce, vsak? HCl, je chemicka zlucenina, ktoru vyrabaju vase bunky v zaludku! A je to presne take iste HCl ako si viete kupit z chemickej fabriky! Slovne spojenie chemicka zlucenina nehovori nic o skodlivosti latky. Asi Vam to na zakladnej skole uslo.
Porovnavat skodlivost CaCl2, s jeho hydrátom je velmi nepresne a zavádzajúce. Len pre jednoduchost, z CaCl2, ktore pri kontakte s kozou/sliznicami vam „znici“ dotknutu cast, sa zmiesanim s vodou, stane latka ktoru obsahuje napr. Kalciový sirup, ktory ste ako dieta mozno dostavali pri kasli, a ktory sa pouziva v medicine alebo prave ako to spominane syridlo.
Zarazajuce vsak?
– nastudujte si prosim pojmy hygroskopicky, hydrát, exotermická reakcia
par studijnych linkov: http://www.inchem.org/documents/icsc/icsc/eics1184.htm
http://www.encyklopedia.sk/?pojem=Chlorid_v%C3%A1penat%C3%BD&veda=44896&elektronika=10
Prajem Vam stastny zivot bez „chemie“. (kuknite aj na slovicko oxymoron, ked uz budete na wiki).
Pozor! Moze sa stat ze bude padat H2O a ze si NaCl pridate na cestoviny alebo do syra!
Michal Kubina
PS: na vasu stranku som zabludil pri vyhladavani predajcu chloridu vapenateho, ako balastu do kolies traktora. Sila google v praxi. 🙂
Píšete síce múdro, pán Kubina, no píšete od veci. Nejde o to, že komentujete starý článok, ide o obsah Vášho komentára. My nepíšeme nič o tom, či je chlorid vápenatý škodlivý alebo neškodný, či je jedovatý alebo prospešný, či je povolený alebo zakázaný. Článok je o tom, že čo má čo robiť umelo pridaná látka, a hoci aj podľa Vás neškodný chlorid vápenatý, v mliečnom výrobku?
A keď ste už spomenul ten kalciový sirup. Autorka článku by ho sama nepila a ani svojim deťom nedala, pretože ho predáva. Z toho by Vám malo byť jasné, aký druh vzdelania a vedomostí asi má.
My vieme, že všetko okolo nás je chémia. My však nechceme v potravinách chémiu, ktorá tam byť nemá a nemusí byť.
Veľa šťastia s Vaším traktorom. Dobre udlávte pôdu, ktorá by nás mala živiť.