Návšteva nemocnice nie je nič, na čo by sa väčšina ľudí tešila. Ďalšiu takú skúsenosť mám za sebou, i keď musím upresniť, že nepíšem o lôžkovej časti, ale tentoraz o budove zvanej „poliklinika“, teda tej časti komplexu, kde sú ambulancie.
Aby som mohol absolvovať vyšetrenie, ktoré vôbec nepotrebujem, dostal som výmenný lístok a mohol som ísť. A tak som na druhý deň šiel. Na moje prekvapenie prázdna chodba pred ambulanciou, len jedna pani tam sedela, vraj hodinu, keď som sa opýtal, či robia a ukázal na dvere. Tak som jej prečítal, čo je na tých dverách napísané: Včera a dnes sa nerobí, pracovná cesta lekára. No tak som sa otočil a šiel na svoje gazdovstvo, potešiť sa, niečo urobiť a aj si oddýchnuť. A aké pocity mohla mať tá pani, čo tam oddychovala už hodinu?
Tak som to skúsil ďalší týždeň v utorok, lebo na pondelok som predpokladal veľký nával neuspokojených pacientov zo štvrtka a piatka. Chyba! Mal som ísť až v stredu, lebo vraj pondelok a utorok je tam štandardne nával, kopa ľudí si tam chodí dávať len predpísať lieky na tlmenie bolestí, kto by mal záujem o vyliečenie? No ja som si na tento deň po povinnom vyšetrení naplánoval aj jednu pracovnú schôdzku, lebo v stredu byť nemohla, tak som trpezlivo čakal, striedavo sedel a striedavo sa prechádzal. Pretože pred touto ambulanciou by snáď stoličky ani nemali byť, zhoršuje to stav väčšiny pacientov. Spoločnosť mi robil smartfón, využívam takýto čas na získavanie informácií, na ktoré inokedy veľa času nemám.
Pretože som čakal fakt dlho, krátko pred vyšetrením som navštívil susediacu toaletu. Svetlo svietilo, viditeľná špina tam nebola, dokonca ani nič nechýbalo, aj WC doska bola označená nezmazateľne názvom zdravotníckeho zariadenia, ako keby aj tie kradli ?! No a vo WC mise tiekol tenký pramienok vody, trvale. To musí byť peňazí – preblesklo mi hlavou. Nemá kto opraviť alebo vymeniť splachovač, ale na platenie účtov za vodu tu majú? Hlavne že nabudúce budú zase žiadať o oddĺženie alebo robiť verejnú zbierku na nejaké vybavenie!
Všade búchajú dvere
Všimli ste, že takmer na každej ambulancii alebo technickej miestnosti búchajú dvere? Sčasti je to zvyk mladých, poriadne buchnúť dverami, lebo nemyslia na nikoho, len na seba. No v špitáloch to má špecifický dôvod.
Dvere sa používajú tak často, že v zámkoch (nie vložkách na kľúč) už chýba vazelína a jazýček, ktorý naráža na zárubňu, ide do zámku len ťažko. Stačila by len kvapka oleja na drážku jazýčka v zámku, a všetko by išlo hladko, pretože „kto maže, ten ide“. Nuž ale kto by to mazal, keď stačí viacej buchnúť? Len aby to nedopadlo tak, ako v ambulancii obvoďáka, kde to trieskanie dverami skončilo zlomením zárubne v mieste jazýčka zámku, už toho bolo skrátka priveľa. No ale ambulancia je v prenájme a prevádkovateľ nemocnice s poliklinikou ušetril na údržbárovi.
Podobné články:
Komentáre