Studňu som staval v lete, ale nechcel som o nej písať skôr, ako bude celá hotová. Teraz, keď mám všetky podklady, všetky fotografie a v praxi overené všetky postupy, zverejňujem postup prác a návod aj pre ostatných, ktorí by si radi takúto drevenú studňu urobili vo svojej záhrade alebo pri dome. Základným materiálom je drevo zo smrekovca (červeného smreka) a potrebujete k tomu ešte základné vybavenie pre prácu s drevom.
Pre svoju novú záhradu sme hľadali vhodný pozemok a chceli sme, aby mal aj svoju vlastnú studňu. Zavlažovanie pomocou zachytenej dažďovej vody je možné, ale je to náročné na prvotné investície. Nakoniec sme kúpili starý dom s veľkou záhradou na dedine neďaleko nášho mesta. Za domom bola studňa z betonových skruží a nad ňou drevená konštrukcia s rumpálovým kolesom. Pre jej zlý stav sme sa rozhodli ju zbúrať a nahradiť novou.
Samozrejme som si predtým starú konštrukciu pomeral a rozkreslil, ako bude vyzerať nová. S pomocou múdrych kníh a internetových stránok som navrhol niektoré konštrukčné uzly, pretože som nenašiel návod na studňu, ktorý by mi tvarovo a rozmerovo vyhovoval a sám som doteraz takú veľkú konštrukciu nenavrhoval. Okrem tvaru a rozmerov som musel vyriešiť napríklad aj to, ako budem so svojím vybavením robiť preplátované spoje. Okrem niekoľkých akumulátorových vŕtačiek, ručnej pásovej brúsky či elektrického hoblíka som mal ručnú kotúčovú pílu a pokosovú pílu. A s tým som si musel vystačiť.
Pôvodnú ihlanovú strechu z pozinkovaného plechu som nahradil sedlovou strechou so škridlou. Pôvodne som uvažoval s nákupom nových škridlí, ale neviete si predstaviť, aké peripetie to bolo chcieť kúpiť len 50 kusov. A keď som uvažoval o nákupe krajných škridlí, tak ma ich osemnásobná cena úplne odrovnala. Takže som zohnal staršiu používanú škridlu a využil na okraje drevené dosky, ako sa to robilo v minulosti, len vrch som prekryl lakovaným plechom, ktorého cena je smiešna oproti hrebenáčom k pálenej škridle.
Stará studňa stála na kameňoch a zemi. Aj preto bolo agátové drevo dobre zhnité. Novú studňu som usadil na pozinkované zemné skrutky nad povrch terénu. Spolu s tromi vrstvami oleja na drevo Belinka by to malo zaistiť dlhšiu životnosť už aj tak odolného dreva.
Najprv som samozrejme zakryl studňu, aby sa do nej nedostali nečistoty alebo nespadlo náradie. Získal som tak aj provizórny pracovný stôl 😉 Okolie studne som vyčistil od buriny, odstránil som aj koreň bazy, ktorá tu rástla. Terén som trochu vyrovnal, potom si vymeral body pre stredy zemných vrutov. Vzhľadom na množstvo kameňov v íle okolo skruže studne som to musel viackrát opakovať a nakoniec bola konštrukcia o sedem centimetrov širšia, ako pôvodné plány. Ako dobre, že základové hranoly som síce mal pripravené, ale nie narezané 😉 Hraničné body som mal vyznačené pozinkovanými hákmi na sádrokartóny. Nie sú drahé, hodia sa na všeličo a preto mám ich zásobu vždy v domčeku. Zemné skrutky priemeru 68 mm a dĺžky 650 mm som samozrejme osádzal za pomoci kľúča na skrutky a stĺpovej vodováhy, aby išli do zeme pekne kolmo.
Na vrch skrutiek išli uhlové konzoly pre uchytenie drevených hranolov. Vodorovnosť základu je dôležitá pre každú stavbu, preto som všetko viackrát dôkladne premeriaval. A skruž som „obišiel“ podložkami na konzoly. Zemné skrutky nie je možné v zemi povoľovať, len doťahovať. Preto som si na každej nechal vôľu a podľa vodováhy ich postupne po pár mm zakrúcal do zeme, až som bol spokojný.
Na rám studne sú použité hranoly 10 x 10 cm z červeného smreka. Základy som rezal z trojmetrových, stojky z dvojmetrových. Pred samotným zrútením starej studne som si pripravil základové hranoly narezaním krajných drážok a natretím Belinkou. Aj keď som miesta pre vruty meral presne, vďaka kameňom v zemi mi trochu uhli a preto hranoly trocha presahujú konzoly. Šírka cez rohy je 135 x 135 cm.
Hranoly sú v rohoch spojené dvomi bukovými tyčkami priemeru 10 mm, v strede je do hĺbky 7 cm vyvŕtaná diera pre 40 mm bukový kolík, zasahujúci aj do stojok. Nechcel som využívať moderné pozinkované uholníky a stovky vrutov. Myslím si, že môj spôsob vydrží dlhšie. Vymeranie a presné vyvŕtanie pomocou sukovníka je náročné, ale vyplatí sa tomu venovať trochu času naviac.
Stojky postavené na základové hranoly som fixoval pomocou dosák a stolárskych zveriek, ich kolmú polohu som opäť kontroloval stĺpovými vodováhami. Predtým som stojky skrátil na 185 cm.
Na kolmé stĺpy som upevnil vodorovné hranoly, opäť pomocou spojok do drážok, na ktoré pôjde pôvodné rumpálové koleso. Spoj je poistený proti vypadnutiu vrátovou skrutkou M10x120, rovnako ako horné „pomúrnice“ z foršne 150×50 mm, dlhej 150 cm.
Aj keď sú hranoly a foršne cez drážky pevne spojené vrátovými skrutkami, konštrukcia nie je veľmi stabilná. Preto sú spodné rohy, okrem zadných, zavetrované. Šikmo zrezané hranoly (uhol 45° na pokosovej píle) upevnené vrutmi 6 x 120 s tanierovou hlavou spevnia studňu a zabránia zrúteniu konštrukcie vplyvom vetra (od toho zavetrovanie).
V zadnej časti konštrukcie je zavetrovanie urobené na vrchu pomocou zvyškov foršne 100×50 mm. Je to preto, aby v dolnej časti vzadu bol voľný prístup do vnútra studne.
Pri šírke strechy 150 cm nestačili pod škridlu dve krokvy, preto sú tri. Neskôr som predné predĺžil pomocou nástavcov o jednu škridlu. Pôvodne som robil strechu krátku, aby nebola blízko hlavy vyšších osôb, ale takto bola konštrukcia príliš vystavená vetru a dažďu. Krokvy sú spevnené vrcholovým trámom 5×5 cm aj šikmými výstuhami rovnakého rozmeru.
Krokvy na pomúrniciach sedia na zárezoch, uchytené opäť dlhými vrutmi. Vo vrchole sú spojené vrátovými skrutkami M10 aj dvomi bukovými kolíkmi priemeru 10 mm.
Strešné laty som zohnal trojmetrové 5×3 cm. Keby boli štvormetrové, ušetril by som. Na stránke výrobcu pálenej škridle som si podľa zvoleného rozmeru naštudoval, v akých vzdialenostiach majú byť strešné laty montované. Upevňujem ich vrutmi 5×60. Na studňu mi vyšlo do jedného radu osem škridlí (po 195 mm) v troch, neskôr štyroch radoch pod sebou. Konce strešných lát som odrezal až keď som mal škridle položené.
Na zastrešenú studňu som začal montovať zábradlie. Celé je z hobľovaných dosák 9×2 cm. Narezané som ich dva razy natrel belinkou a potom montoval na rám. Vodorovné prvky tak, aby boli vo výške optimálnej na opretie sa o studňu. Zvislé najprv na kraje a potom do stredu. Medzery medzi nimi mi vyšli cca 22 mm, použil som ako mierku latku. Pre vruty 4×40 som navrtával diery pomocou šablón, aby boli všetky v rovine a rovnako ďaleko od seba.
Zábradlie je namontované z troch strán.
Kým som čakal na vyschnutie olejových náterov napíleného zábradlia, urobil som predĺženie strechy na západnej strane studne. Priložil som predĺženie a upevnil ho vrátovými skrutkami M10 x 120.
Pridal som ďalšiu strešnú latu a naložil štvrtý rad škridlí. Potom som hrebeň prekryl lakovaným plechom, uchyteným na bočné kryty konštrukcie strechy z materiálu, ako je zábradlie. Šikmé rezy som opäť urobil pokosovou pílou.
Na vrch zábradlia som upevnil smrekové madlá 5 x 4 cm so zaoblenou vrchnou stranou. Netlačia do ruky pri opretí sa o zábradlie a dobre z nich steká voda. A smrek aj natretý olejom nepúšťa živicu, nebude sa lepiť na ruky návštevám.
Zo zadnej strany sú na studňu upevnené dvierka. Dvojdielnu bráničku som zmontoval v kuse v dielni a potom ju uchytil na rám studne.
Potom som v strede prerezal vrchnú aj spodnú priečku a namontoval po malom prebrúsení vrchnú aj spodnú petlicu. Spodná istí ľavú polovicu dvierok a zapadá do foršne upevnenej na základový hranol. Na túto foršňu tiež kladiem čerpadlo, keď ho dávam zo studne. Pravá polovica bráničky sa petlicou zatvára k ľavej polovici.
Dvierka mi umožňujú ľahšiu manipuláciu s čerpadlom. A tiež čistenie vnútra studne. Aj keď to asi teraz nebude také nutné, ako pri starej konštrukcii. Na vyčistenú zem okolo skruží som položil dve vrstvy geotextílie a na ňu nasypal vrstvu riečneho štrku 16-32.
95% prác na studni som urobil sám. Pri takomto postupe prác na to stačí jeden človek. Podrobnejší návod na stavbu studne nájdete na tejto stránke, rozdelený do viacerých častí.
Na jar osadím staré rumpálové koleso a nová studňa bude ako stará 😉 Už teraz ale nová konštrukcia studne dobre vyzerá a je výrazným prvkom celej záhrady, viditeľným z ktoréhokoľvek miesta nášho pozemku. Mohli sme starú studňu zrútiť a zakryť skruž kusom betónu, ale bolo nám ľúto pripraviť takú peknú záhradu o jej dominantu. Preto sme investovali nejaké peniaze aj kopu času do stavby nového zastrešenia, aby sme zachovali prírodný ráz záhrady.
Podobné články:
Komentáre