Keby som mala záhradku pri dome, určite by som neodolala a každé ráno by som vybehla von popozerať, ako sa rastlinkám darí. Veď pohľad na kvapky rannej rosy na kvetoch či listoch dodá vášnivému záhradkárovi, a tým ja určite som, energiu nielen na celé dopoludnie, ale aj na celý deň. A to nepotrebuje ani be-be keksy.
Napriek tomu sa mi jeden taký pekný deň vydaril práve včera. Rannú rosu som už síce nestihla, ale to nevadí, možno nabudúce.
Zobudila som sa do krásneho slnečného dňa. Po obvyklých ranných rituáloch a polhodinke cvičenia na spevnenie chrbtového a brušného svalstva som prezliekla posteľnú bielizeň. Dala som ju hneď aj prať. Kým práčka usilovne prala, ja som stihla v neďalekom obchode doplniť čerstvé zásoby do našej takmer prázdnej chladničky.
kamenné ovály
No a keď som už aj prádlo vyvesila, mohla som sa konečne s pokojným svedomím „vybrať“ do záhrady. A prečo hovorím „vybrať“? Pretože moja záhradka sa nachádza v záhradkárskej osade vzdialenej od nášho bytu celé dva kilometre.
Chodievala som tam často aj pešo. Cesta je to príjemná, mierne do kopca, tak trochu cez lesík. Len trochu dlhá. A tak dnes čoraz častejšie využívam naše auto. Je to rýchlejšie, pohodlnejšie a ešte k tomu si môžem občas urobiť nejakú tú „zachádzku“, napríklad do novootvoreného záhradkárstva v neďalekej dedine. Včera som tam síce skoro netrafila, ale to len preto, že reklamná tabuľa bola pre mňa asi príliš málo viditeľná. Nakoniec sa mi aj tak podarilo tam dostať.
pohľad od chatky
Zaparkovala som pred rodinným domom s veľkým dvorom, plným rôznych kvetov, stromov a dekoračných kameňov. Pán majiteľ na začiatku trošku zmätkoval, nevedel ešte ceny letničiek z pamäti, ale manželka na telefóne radila a tak všetko dobre dopadlo. Odniesla som si tri trvalky a aj vrecko zeminy na kvety, ktoré som pôvodne ani nechcela kúpiť.
A môj prvý dojem? Na môj vkus majú trochu malý výber, ale keďže len nedávno otvorili, verím, že sa budú len zlepšovať a svoj sortiment rozširovať.
Do záhrady som sa vďaka tomuto výletu dostala len okolo jedenástej. Slnko už bolo vysoko, po rannej rose ani chýru, ale napriek tomu bol pohľad na rozkvitnuté ruže, pivónie aj klematisy nádherný. Zďaleka sa červenali práve dozreté jahody aj zopár čerešní. Škoda len, že čerešní je u nás tohto roku málo. A to nielen u mňa, ale aj v okolitých záhradách.
dovolenkové jahody
Postupne som si prezrela všetky svoje obľúbené zákutia, sem-tam vytrhla nejakú burinu, keď mi zazvonil telefón. Volal mi priateľ, že ak chcem ísť domov, tak mám ísť hneď, lebo potom bude uzavretá cesta kvôli cyklistickým pretekom a uvoľnia ju až o tri a pol hodiny. No, pravdu povediac, ešte sa mi domov ísť nechcelo, tak som ostala. Keď sa mi už domov ísť chcelo, zistila som, že sa uzávierky cesty už obávať nemusím. Cyklisti už možno aj zabudli, že u nás vôbec boli. A hádajte prečo? Bolo pol siedmej večer a preteky už dávno skončili.
hrozno pri chatke
Tak poviem, u mňa nič neobvyklé. Veľa krát mi príde na um veta kráľa Miroslava z jednej známej rozprávky: „Stromky ma nechceli pustiť.“
Poznáte ten pocit aj vy? A aby ste mali predstavu o čom hovorím, čerstvé fotky prikladám.
Podobné články:
Komentáre