Na jeseň a v zime menej často chodíme do záhrady. Úroda je pozberaná, záhrada uprataná a pripravená na zimovanie. O to väčšie bolo naše zdesenie, keď sme našli záhradu v stave ako po bombardovaní. Ako sme sa dozvedeli od susedných záhradkárov, cez plot okolo záhradkárskej osady sa do vnútra dostali diviaky a pochutnávali si na korienkoch mladých stromov. Keď nás prešla zlosť na diviaky aj na susedov, ktorým nevadí, že cez plot sa premávajú divé zvery a neopravili ho, opravili sme aspoň našu záhradku a postarali sa, aby sa to neopakovalo.
My sa v našej záhrade riadime heslom, že s prírodou sa nebojuje, ale spolupracuje. Preto sa náš spôsob pestovania úrody môže nazývať permakultúrny. Drevený odpad nespaľujeme, kompostujeme aj zvyšky zeleniny z domova a aj na mulčovanie nepoužívame okysľučujúcu borovicovú kôru, ale trávu, burinu a lístie.
Diviaky nie len rozryli pôdu pri stromoch a poškodili korienky sadeníc viniča, ale rozbili aj prútenú ohrádku okolo stromov, ktorá bráni rozfúkaniu mulču, ktorý chráni korene stromu pred zamrznutím a vyschnutím. Navyše keď sa takýto mulč počas roka rozloží, je hnojivom pre strom. Prútie pochádza zo strihania ovocných stromkov, takže po pár dňoch dosť stvrdne a opravovať oplotenie je dosť náročné.
Opravili sme ohrádky, zahrabali odhrnuté korienky a zavolali kamarátke kaderníčke, aby nám odložila ostrihané vlasy do igelitky. O dva dni sme sa do záhrady vrátili a ľudské vlasy porozhadzovali po obvode našej záhrady.
Po týždni sme opäť v záhrade skontrolovali, ako sa páči diviakom. Sused stále neopravil plot, lebo je mu to jedno, diviaky stále chodia do záhrady, hoci naša už bola poznačená o čosi menej, ako minule a ako susedove. Zrejme tie ľudské vlasy nefungujú dostatočne. Možno keby si ľudia vlasy dva týždne neumývali, aby diviakom viacej zapáchali. Rozhodli sme sa teda zaútočiť na diviaky radikálnejšie.
Na internete sme zakúpili sadu chemického odpudzovača diviakov Hagopur a po obvode záhrady rozvešali dodávané plašiče z hliníka, ako aj pachové odpudzovače vlastnej výroby.
Ide o polovicu hubky na riad, na špagáte zavesenú v odrezanom vrchu dvojlitrovej PET fľaše, aby špongia nenamokla, ale aby sa pach z nej šíril vzduchom.
Na filcové plôšky na hliníkovom plechu aj na hubku sme nastriekali pachovú penu z dodávanej sady Hagopur. Sú v nej dve sprejové nádoby po 400 ml, jedna modrej a druhá červenej farby, údajne s pachom predátorov, ktorých by sa mali diviaky báť. Majú sa aplikovať raz za dva týždne a po mesiaci striedať, aby sa zabránilo privyknutiu diviakov.
Po dvoch mesiacoch od inštalovania musím napísať, že to asi zabralo. Diviaky ďalej chodia k susedom ale nášmu pozemku dávajú pokoj.
Prekvapuje ma, že hoci sme členmi záhradkárskeho zväzu, platíme členské príspevky a chodíme na schôdze, nikomu z vedenia osady nevadí, že sa v záhrade okrem bezdomovcov v chatkách pridali aj diviaky, že sa to pomaly mení na chatovú osadu, kde má skoro každý psa a zakaždým čakáme, čo nám zo záhrady zmizne. Drevo na grilovanie už niekto skúril za nás…
Diviakov sme sa pre tento raz zbavili. Ale načo mám byť súčasťou takého spoločenstva a platiť dane mestu a Pozemkovému fondu nájomné, keď nakoniec z toho nič nemáme? Táto záhrada už nám neponúka takú radosť z jej zveľaďovania ako kedysi, navyše si človek nemôže byť istý úrodou, lebo ju vždy môže obrať niekto skôr. A proti nim ani odpudzovače sviní nepomáhajú.
Podobné články:
Komentáre