Po dlhej chladnej zime, keď sme sa zohrievali teplými varenými a pečenými jedlami, niekedy, priznajme si, aj ťažkými, nastala konečne jar. Vonku je už tepla dosť a my sa snažíme odľahčiť svoj jedálniček. Tak nejako intuitívne siahame po čerstvej zelenine či ovocí, aby sme sa osviežili a zároveň dodali nášmu telu potrebné životabudiče.
Ideálne by bolo vybehnúť do záhrady a natrhať si všetko, čo potrebujeme. Lenže nie každý má tú možnosť. A tak väčšinou zájdeme na trh alebo do supermarketu.
V menších mestách to nie je až také viditeľné, ale vo väčších, už aj na Slovensku, ľudia častejšie navštevujú miestne trhy alebo predajne, ktorých tovar je prevažne z domácej produkcie. V tomto období, teda začiatkom júna, je tam už celkom slušný výber. Hlavne, čo sa týka zeleniny a ovocia. Tak napríklad dnes som bez problémov kúpila hlávkový šalát, papriku, paradajky. Mali aj uhorky a voňavé jahody.
Toto dostanete v malom meste. Vo väčšom meste na trhu kúpite aj rôzne domáce výrobky z mäsa, ovčieho či kozieho mlieka alebo domáce vajíčka či orechy.
V Čechách sú v tomto oveľa ďalej. V každom väčšom meste organizujú tzv. Farmárske trhy. Tie sa konajú každý piatok v sezóne od júna do októbra.
Boli sme sa na jednom takom s priateľom pozrieť. Úžasný zážitok. V malých stánkoch ponúkali domáce špeciality od výmyslu sveta. Mäso, klobásy, chlieb, pečivo, syry, ovocie, zeleninu, bylinky aj bylinkové oleje. Všetko bolo čerstvé, voňavé a dali nám aj ochutnať. Ani sa nečudujem, že je o tieto trhy taký záujem.
A keďže ľudí na trhoch pribúda, v obchodných reťazcoch zrejme ubúda a zisky klesajú. Dôkazom o tom sú stále hrubšie a farebnejšie letáky s rôznymi zľavami či reklamy v televízii, ktorými lákajú zákazníkov, aby nakupovali práve u nich. A keď ani to nestačí, neváhajú aj pritvrdiť. A tak sa „náhodou“ objaví kontrola v malej mäsiarni alebo pekárni. Alebo na tržnici. A požaduje chladiace boxy, ako v marketoch, hoci paradajky na tržnici ešte ráno dozrievali na kríčku pod slnkom a do večera budú predané a zrejme aj zjedené. Na rozdiel od tých marketových, ktoré boli odtrhnuté v Holandsku ešte zelené, mesiac skladované, kým „dozrú“. No a keďže každá kontrola niečo „nájde“, treba to hneď vykričať do sveta. Rozumej zmedializovať. Veď v ľuďoch treba vyvolať strach. A keď sa budú báť, že tovar, kúpený na tržnici od malovýrobcov je nekvalitný, vrátia sa späť do supermarketu.
Ibaže ani kvalita potravín v obchodných reťazcoch dávno nie je to, čo bývala. Chémie je tam čím ďalej, tým viac a kto hľadá kvalitu bez zbytočných vylepšovadiel, rozhodne má na trhu a v malých, zväčša rodinných, obchodíkoch väčšiu šancu ju nájsť. Pretože malí výrobcovia nemajú peniaze na zbytočnú chémiu. A čo je podstatné, že ju vo svojich výrobkoch používať nechcú.
Neveríte? Ovoňajte. Tú paradajku. Najprv v nejakom markete a potom na tržnici. V opačnom poradí vám to neodporúčam. Museli by ste totiž ešte raz merať cestu na tržnicu, keď zbadáte ten rozdiel. A to nehovorím o chuti.
Veľké obchodné reťazce sa bránia odlivu zákazníkov. Náklady na dopravu zďaleka aj dlhé skladovanie v boxoch so špeciálnymi podmienkami pre dodatočné „dozrievanie“ čosi stoja. Rozhodcom v tomto súboji ste vy, zákazník. Ide totiž o vaše peniaze, vaše zdravie.
Podobné články:
Komentáre