Našu solárnu elektráreň som zapojil len v polovicu februára a na prelome prvej a druhej dekády septembra som si mohol poznačiť prvú dosiahnutú métu: Prvá vyrobená Megawatthodina elektriny. Bezvýznamný krok pre ľudstvo, no výrazný skok pre našu domácnosť. Ušetrilo to kopu peňazí nie len za elektrinu, ale najmä za jej distribúciu, čo si len málokto uvedomuje.
Myslím si, že táto jar a leto boli k solárnikom mimoriadne prívetivé. Bolo veľa dní, počas ktorých svietilo slnko na panely a minimálna oblačnosť na jednej strane potrápila mnohých záhradkárov, na druhej potešila majiteľov solárnych elektrární. A my sme záhradkári aj solárnici. No vďaka tomu, že sme už pred dlhými rokmi prispôsobili naše správanie sa k pôde tak, aby jej aktuálne podnebie nebolo na škodu, tak nám málo dažďa a veľa slnka nevadí. A slnko slúži aj na zavlažovanie, hoci nám ho treba výrazne menej, ako susedom. Veď vravím, bezorebná permakultúra.
Ale späť k solárnej elektrárni. Do prevádzky som ju uviedol na Valentína, teda v polovici februára, kedy už Slnko na oblohe začína byť dosť vysoko na to, aby sa silno oprelo do solárnych panelov, aj kedy už býva menej zimnej oblačnosti. A naplno som tak vhupol do rozbiehajúcej sa solárnej sezóny. Od začiatku využívania teda podávala naša FVE solídne výkony, ktoré týždeň od týždňa rástli.
Pre poriadok musím uviesť, že miesto, kde elektráreň stojí, nie je štandardná domácnosť. Aspoň teda vtedy nebola. Bola to dosť veľká záhrada s permakultúrnym pestovaním zeleniny s výrazným podielom trávnatých plôch pod takmer stovkou ovocných stromov a nie málo ovocných kríkov. Takže sa elektrina využívala na prevádzku hospodárstva, čo je používanie čerpadla na vodu zo studne, elektrického štiepkovača najmä pre drvenie vŕbových prútov zo štyroch stovák hláv, či elektrickej kosačky na trávu, nabíjanie akumulátorov batériových vyžínačov, reťazovej píly a množstva dielenského náradia, občas sa používajú pokosové píly či cirkulárka. No a osvetlenie našej terasy či napájanie rýchlovarnej konvice. A keď treba, tak prikúrenie si olejovým radiátorom v noci, keď v záhrade nocujeme. Máme tu aj plynovú piecku, ale niekedy sa lepšie ureguluje elektrický ohrievač. Na občasnú prípravu jedál sme používali PB varič. Suma sumárum ročná spotreba „domácnosti“ vychádzala aj s chladničkou s mrazničkou medzi 0,6 a 0,7 MWh elektrickej energie. Plus asi sedem 10 kg PB fliaš.
Lenže spolu so spustením elektrárne sme kúpili vedľajší pozemok s rodinným domom. Takže nám pribudol elektrický bojler, elektrická rúra kombinovaného sporáka, viacej času som venoval práci na notebooku, najmä v letných horúčavách, dlhú dobu beží odvlhčovač vzduchu, aby sme vysušili vlhké múry v zadnej časti domu, na jar sa v dome prikurovalo našou elektrinou. Pôvodná spotreba 2 MWh elektriny aj s televízorom nie je pre nás relevantná, jednak televízor nemáme, jednak v dome trvale nebývame a aj ho úplne inak využívame, než predchádzajúci majitelia. Najmä preto, že po výmene strechy ešte nie je hotová rekonštrukcia vnútrajšku, aby bol aj trvale obývateľný podľa našich predstáv.
Takýmto kombinovaným využívaním elektrickej energie zo solárnej elektrárne sa nám podarilo začiatkom druhej septembrovej dekády spotrebovať prvú Megawatthodinu elektrickej energie o napätí 230V z vlastného meniča. Z panelov bolo vyrobenej elektriny viac, no niečo spotrebujú samotné zariadenia a prevodom elektriny z panelov do batérie a z batérie do meniča tiež vznikajú nejaké straty. Potešiteľné je, že sú na úrovni strát, ktoré účtuje svojim odberateľom distribučná spoločnosť na faktúrach. S tým, že za nízkych nákladov pridaním panelov na voľnú plochu výrazne znížim využívanie akumulátora, teda aj straty, aj zvýšim celkový výkon panelov.
Pritom by sme dokázali zo súčasnej elektrárne, ktorá je skôr funkčným jadrom väčšieho systému, len treba doplniť periférie, na čo je už pripravená, spotrebovať elektriny v lete aj viacej, ale ako vravím, nebývame tu trvale. Ale jar a jeseň potrebuje posilniť.
Solárna elektráreň samozrejme nevyrába len v lete. Aj pri zamračenej oblohe je schopná vyrobiť nejakú elektrinu, v závislosti od ročnej doby a oblačnosti môžeme hovoriť od niekoľkých percent až po štvrtinu maximálneho letného výkonu. Lenže v zimnom období sú aj dni kratšie, teda je celkove menej slnečného svitu a teda aj menej vyrobenej energie. Ale aj tak by podľa prepočtov a doterajších skúseností mohla ročne v súčasnej podobe vyrobiť asi 1,5 MWh elektrickej energie.
Čo je určite menej, ako celková spotreba našej „záhradnej domácnosti“. Preto sme si zachovali aj elektrickú prípojku od distribučnej spoločnosti a keď bude vlastnej „šťavy“ málo, jednoducho prepneme na DS. V princípe by nebol problém pridať akumulátory, aby nám dlhšie elektrina vydržala, aj panely, aby ich bolo čím nabíjať najmä v zimnom období, ale ako to už býva, dosiahnuť posledných desať percent stojí podstatne viac, ako dosiahnuť základnú funkčnosť. A potom už elektráreň z ekonomického hľadiska nedáva žiadny zmysel aj pri očakávanom náraste ceny elektriny od distribútorov. Jedine, že by hrozili časté blackouty 😉
Podobné články:
Komentáre