Až doteraz Olinka hospodárila v malej štvorárovej záhradke na okraji záhradkárskej osady za mestom. No tento rok bude zrejme posledným na tomto mieste. Začiatkom roka sme totiž kúpili záhradu niekde inde a chceme pokračovať v spoločnom hospodárení na, dúfame, lepšom mieste. Výberu vhodného miesta a primeranej veľkosti pozemku sme venovali asi dva roky, toľko to trvalo od prvej myšlienky na novú záhradu po kúpu konkrétneho pozemku. A samozrejme sme hľadali záhradu v cene, ktorá sa nám zdala primeraná a dostupná. Čo nás k takejto zmene viedlo?
Možno ste zaregistrovali niekoľko článkov, v ktorých som sa ponosoval na negatívny vývoj v záhradkárskej osade. Veľa záhradných chatiek už slúži ako trvalé bydlisko ľudí bez práce a bez domova. Namiesto starostlivosti o ovocné stromy ich v zime vyrubujú na palivo, a nie len v záhradke, ktorú si kúpili. Zo susedných pozemkov mizne nie iba pripravené palivové drevo, ale aj drevené konštrukcie a kompostéry. V lete zase zberajú úrodu v záhradách, ktorú nesadili. Zaznamenali sme aj krádeže vody. Pravidlá záhradkárskeho zväzu nedovoľujú oplotiť si svoju záhradku, hoci sa našli členovia, ktorí nerešpektovali toto pravidlo a plot si postavili. V našom prípade by to ale znamenalo obmedzenie prístupu k vlastnému viniču, ktorý je na okraji pozemku.
Niektorí záhradkári prejavili záujem kúpiť si svoju záhradu od pozemkového fondu, avšak ani po niekoľkých rokoch úsilia a stoviek eur vynaložených na rôzne úkony, sa im stále do vlastníctva nedostali. Paradoxne nás Pozemkový fond naháňal, aby nás donútil si pozemok odkúpiť, my sme sme ho dotlačili k prenájmu. A tak okrem daní mestu platíme aj nájomné. A ešte nám niekto kradne úrodu aj vybavenie.
Bývalý majiteľ záhradky postavil drôtenku na vinič tak, že už potrebuje rekonštrukciu. Stĺpiky sa vyvaľujú, pretože nemajú pevný základ, drôty sú povolené, ale nie je možné ich napnúť. A so základom má problémy aj chatka a terasa. Keď sme si spočítali náklady na opravu chatky, terasy, viniča, oceľovej nádrže na vodu a uvedomili si, že by sme vrážali peniaze do pozemku, ktorý nie je náš a kedykoľvek môžeme o všetko prísť buď s „pomocou“ bezdomovcov alebo úradov, napadlo ma, že či by nebolo lepšie investovať do vlastného. Keď sa teraz v osade začali promenádovať diviaky, ukázalo sa naše rozhodnutie v nedávnej minulosti ako prezieravé.
Pred časom som mal možnosť získať záhradu v dedinke neďaleko mesta, spolu so starým domom a pivnicou, vlastnou studňou, blízko lesa. Pohrávali sme sa s myšlienkou, plánovali, čo všetko by sme v záhrade urobili… kým si kamarát predaj nerozmyslel. No my sme si kúpu novej záhrady rozmyslieť nechceli a tak sme pozerali inzerciu, stránky realít a hľadali ďalej. Veľa ponúk bolo takých, že so záhradou by sme kúpili aj rodinný dom. Ten ale nechceme a už vôbec nie starý, do ktorého opravy by sme museli nasypať veľa peňazí a aj tak by to nebolo podľa nášho štýlu. No cena pozemku s domom bola vždy vyššia, než sme my chceli za záhradu dať. Alebo bol pozemok malý. Alebo to bolo všetko ďaleko. Keďže bývame v meste, hľadali sme vhodnú záhradu do desať kilometrov z mesta, aby sa nám cesta do nej dva až tri krát týždenne veľmi nepredražila.
Nedávno som šiel po dedine, ktorú celkom dobre poznám a všimol som si jeden starý dom na predaj aj s veľkou záhradou. Spýtal som sa pani vo vedľajšom dvore na veľkosť a pozrel som sa smerom na koniec. Pozemok sa mi zapáčil a začal som získavať informácie.
Pozemok bol veľký, dobre orientovaný, na jednej starne do tichej ulice v dedine, na druhom konci do voľnej prírody. Veľa stromov na ňom nie je a tie, čo sú, sú staré. Pre niekoho problém, pre nás príležitosť založiť záhradu na novo. Pozemok sme si prezreli, pár razy sa stretli s majiteľom a dnes je už pozemok náš. Ideme budovať novú záhradu na prekrásnom mieste.
Táto jar bude pre nás náročná. Ešte chvíľu sa budeme starať aj o starú záhradu, ale už pripravovať novú. Prenesieme niektoré mladé stromky a kríky do novej záhrady, nové kúpime. Kúpiť musíme aj nejaké záhradné nástroje a vybavenie, ktoré sme doteraz nemali, lebo sme ho nepotrebovali. Nová záhrada je o dosť väčšia. Tešíme sa, že v nej bude dosť miesta pre zeleninu, ovocné kríky a stromy aj kvety. A mimochodom, rastú nám tam šípky a trnky. Šípkový čaj z našich šípok sme už pili, chutí skvele 🙂
Kúpa novej záhrady neznamená, že už sem nebudem prispievať článkami zo života záhradkára. Skôr naopak. Pribudne práce, nových postupov, pribudnú témy na nové články.
Komentáre