Slovenskom otriasa ďalší potravinový problém. Po nedávnej „búrke“ okolo vraj nedostatkového masla je tu budúci problém okolo vajec. Obchodné reťazce Kaufland, Tesco a Lidl oznámili, že v budúcnosti nebudú predávať vajíčka, ktoré pochádzajú z klietkového chovu nosníc. Na prvý pohľad chvályhodná iniciatíva. Čo je však za ňou a ako nám môže spôsobiť problém?
V televízii sa občas objavia zábery, ako ťažko žijú sliepky v klietkach na farmách, zaoberajúcich sa produkciou vajec. Niekoľko sliepok žije v klietke, inštalovanej vo viacposchodových konštrukciách, pred každou klietkou je pás, niekoľkokrát denne púšťaný obsluhou, dodávajúci krmivo, pod klietkou je široký pás na odvod trusu a pod kŕmnym pásom je pás na zber vajec. Plus rozvod vody. Nie je to veľký rozdiel pri pohľade na panelák, v ktorom žijú ľudia. V jednej hale môže byť v klietkovom chove od 30 do 50 tisíc sliepok a na jednej farme je nezriedka aj viac ako 200 000 nosníc v halách.
Rôzne organizácie, bojujúce za práva zvierat, viac či menej pravidelne informujú verejnosť o neľudských podmienkach sliepok na farmách. V minulosti som mal možnosť byť pri tom, ako takéto sliepky žijú a musím povedať, že existujú aj extrémne prípady zlej starostlivosti, ale to je vedúci farmy alebo majiteľ spoločnosti sám proti sebe, lebo mu za takýchto podmienok klesá výnosnosť haly a rýchlo by zbankrotoval. Preto je v záujme producentov postarať sa o optimálne podmienky pre sliepky, aby mali dosť vajec a ekonomicky prežili. Lebo super zárobok chovať sliepky na vajcia to zase nie je.
V minulosti lobbing kdejakých ochrancov zvierat vyústil v európsku legislatívu, ktorá prikazovala zmeniť klietky. Okrem tienistých miest sa tiež zvýšila plocha pre jednu nosnicu. Tieto obohatené klietky museli byť podľa európskych smerníc inštalované najneskôr od roku 2012. A tak všetci producenti vajec museli povinne vymeniť aj fungujúce a zánovné technológie za úplne nové. A nebolo to zadarmo. Veľa fariem sa zadĺžilo.
Prečo sa neprodukuje viac vajec z podstieľkového chovu?
Pretože v minulosti ich obchodné reťazce nechceli! Ak v hale s klietkovým chovom potrebuje farma na obsluhu troch robotníkov (obsluhu celej farmy do toho nerátam) na cca 30 tisíc nosníc, tak v hale na podstieľke môže byť tak 20 tisíc sliepok a je k tomu treba najmenej piatich robotníkov. Pretože vajíčka nevyjdú z haly na páse, ale treba ich ručne niekoľkokrát denne po hale zbierať. A samozrejme podstieľkovú halu treba v zime viacej kúriť, keďže menej sliepok menej nadýcha. A v lete aj silne vetrať výpary z trusu. Suma sumárum vajce z podstieľkového chovu je oveľa drahšie, ako z klietkového a obchodníci nechcú platiť. To vám povie každý, kto s reťazcami obchodoval alebo sa aspoň obtrel okolo takého biznisu. Takže aj najväčší propagátori podstieľkového chovu boli nútení mať aj haly s klietkami, inak by vajcia nepredali, zbankrotovali by.
Čo je za snahou zdiskreditovať klietkový chov?
Podľa mňa snaha o zníženie potravinovej sebestačnosti krajiny.
Tak si to zrekapitulujme. Pred piatimi rokmi museli všetci producenti vajec rekonštruovať haly a klietky, často na úver. Na Slovensku, v Čechách, v Poľsku… Takže ich podnikanie zaťažujú aj úroky. O vajcia z podstieľky mali reťazce minimálny záujem. Životnosť klietkovej technológie je ale oveľa vyššia, než len päť rokov. Takých dvadsať. Teda sa chovateľom sliepok na vajcia ešte ani zďaleka nevrátili náklady, ktoré vložili do rekonštrukcie fariem z nariadenia EÚ, ktorá je ovládaná prevážne Francúzmi a Nemcami, a už o osem rokov, teda tak v polovici životnosti klietok, nebudú môcť vajcia z nich dodávať reťazcom, ktoré v podstate ovládajú trh. Reťazcom, ktoré sú ovládané väčšinou z Nemecka, kde bude mať EU centrálu Britské Tesco po Brexite uvidíme.
Teda po roku 2025 môže producent vajec zrušiť klietky, na svoje náklady alebo na úver rozobrať technológiu a spustiť menej efektívny podstieľkový chov. Z čoho doplatí úver? Ak zbankrotuje, opäť kopa ľudí príde o prácu. Nie len tí v hale, aj v triediarni, v príprave krmív, trusovom hospodárstve, doprave. Jedna farma zamestnáva aj cez tridsať ľudí, osobitná firma aj viac. Títo ľudia bez príjmu budú menej nakupovať od ostatných našich firiem…
Alebo si môže producent vajec prepočítať návratnosť „novej“ obohatenej kiletkovej technológie na 12 rokov a zvýšiť cenu vajec z klietok. Možno aj nad úroveň vajec z podstieľky. Kto mu ich kúpi? Keďže sa najvýznamnejšie z pohľadu obratu v republike tri reťazce v jednom čase rozhodli nenakupovať klietkové vajcia, domnievam sa, že by mohlo ísť o kartelovú dohodu. A taká by mohla byť aj v prípade neakceptovania reálnej vyššej výrobnej a teda aj nákupnej ceny. Možno by sa na to mali pozrieť naše protimonopolné orgány.
Keď si človek uvedomí, čo takýto prepočet nákladov spôsobí s nákladmi a výslednou cenou vajca, celkom by pochopil spoločnosť, ktorá by mohla mať indície o takomto budúcom kroku a cez bankrot a iné obchodné praktiky by nechala niekoľko fariem padnúť, problémy s peniazmi by preniesla na banky alebo nebodaj cez dane na štát, teda nás, a potom by v konkurze skúpila tieto rekonštruované a úvermi zaťažené farmy za desatinovú cenu. Ja viem, mám bujnú fantáziu, ale ako spisovateľ by som ju mal mať. Ale viem si predstaviť po krátkom čase opätovné zamestnanie desiatok pracovníkov a predaj vajec za „trhové“ ceny určované zahraničnými reťazcami.
Koľko firiem skončí s produkciou vajec po pokuse zvýšiť ceny z klietok teraz alebo neskôr po tom, čo nebude mať komu vajcia z klietok predávať? A keď tieto firmy zatvoria, farmy spustnú a vajec bude málo, zvýši sa cena a budú sa dať doviezť vajcia „zo Západu“, kde by mohli byť dokonca dotované miestnymi vládami. Veď by sa im tie dotácie do vývozu vrátili prostredníctvom daní miestnych obchodných reťazcov, ktoré „na Východe“ predávajú ich produkciu nezamestnaným občanom. V každom prípade u nás bude hydinárstvo silne oslabené a budeme odkázaní na dovoz vajec. Podobne ako je to teraz pri iných základných druhoch potravín a poľnohospodárskej produkcie.
Produkcia vajec na dedinách svojpomocne nerieši problém. Málokto zo spotrebiteľov si uvedomuje, že veľa z vyprodukovaných vajec sa spotrebuje v potravinárskom priemysle a v reštauráciách, kam sa dodáva vo forme tekutých vajec. Ak ste dostali v reštaurácii niekedy omeletu takej „divnej“ farby, tak už asi tušíte. A vari si nemyslíte, že pri výrobe majonézy sa používajú čerstvé vajcia a tetušky ich tam rozklepávajú ako v rozprávke s Janom Werichom 😉 Koľko vajec je v takých keksoch, cestovinách alebo inej priemyselne vyrábanej potravine? Merajú sa nie na kusy, ale na litre. Zo suda. Alebo sa používajú sušené. A fastfoody si objednávajú rovno vajcia varené a šúpané.
Skrátka po pár rokoch môže byť vajec celkove nedostatok, aj keď do potravinárskeho priemyslu stále bude odbyt lacných vajec hoci aj z klietok. Nebojte sa, naše milé obchodné reťazce promptne dovezú zo zahraničia tie správne vajcia, samozrejme za „primeranú“ cenu. Zase budeme platiť blahobyt nejakým cudzincom? A kto bude platiť sociálku prepusteným zamestnancom zbankrotovaných hydinární?
Je vajce z podstieľkového chovu lepšie?
V internetových diskusiách sa mnoho ľudí vyjadrilo, že im vajcia z klietkového chovu nebudú chýbať, lebo oni už dávno kupujú vajcia z podstieľkového chovu. Teda lepšie, zdravšie, od veselších sliepok. A s krajším žĺtkom. Ako je to teda s tým vajciami a ich žĺtkami?
Aj domáci chovatelia vám potvrdia, že farba žĺtka nemá nič spoločné so zdravím sliepok, lebo ho ovplyvňuje zloženie potravy. Aké zrno, aké zelené, koľko vitamínu B sliepky dostali 😉 Skrátka producenti vajec vám vyrobia žĺtko takej žltej, akú si budete želať. Príde mi na smiech, keď niekto potom farbu žĺtka považuje za znak kvality kupovaných vajec.
Napriek tomu si myslím, že vajcia z podstieľky môžu byť lepšie, ako z klietky. Ale určite nie čistejšie. Totižto v klietke ide vajce po znesení v znáškovom hniezde po šikmej mreži na vajcový pás, odkiaľ vychádza z radu klietok na paternoster zvislý pás a po ňom na baliaci stroj. V podstieľkovom chove by vajcia mali sliepky znášať v znáškových hniezdach, ale celkom veľa ich znesú v halách v rôznych zákutiach, kde ich musia pracovníci ručne zbierať. A podlaha v hale nie je práve čistá. Alebo si myslíte, že niekto tú podlahu počas roka až štrnástich mesiacov, čo je trvanlivosť sliepky v znáškovom cykle, kým skončí kdesi u severných susedov na porážke a potom v našich obchodoch ako krehčené kura, aj čistí od trusu? Zatiaľ čo v klietkach padá slepačí trus cez mriežkovanú podlahu klietky na trusový pás a z neho pravidelne napĺňa kontajner mimo budovu. Vajcia z podstieľky sa samozrejme čistia, ale nemali by sa umývať vodou, aby sa nenarušila ich prirodzená ochranná vrstva. No ale kto dá ruku do ohňa, že si niekto tou vodou nepomôže?
No a teraz si odpovedzte sami: Je vajce z podstieľkového chovu lepšie, ako z klietkového?
A čo chov s voľným výbehom?
Ortodoxní konzumenti vajec budú tvrdiť, že sliepky majú behať po dvore, teda v hydinárskom podnikaní vonku pred halou. Takže súčasťou plochy farmy majú byť nie len haly, komunikácie, prípravovne krmív a ich sklady, technické objekty, trusové hospodárstvo a objekty triediarne, expedície a skladov, ale aj trávnaté plochy pre stovky tisíc sliepok. Ceny pozemkov nie sú zanedbateľné, dane za ne tiež nie. A ako dokážu sliepky za krátku dobu zlikvidovať trávu na dvore vám povie každý, kto choval sliepky na dedine.
Takéto chovy boli v minulosti na Slovensku. Aj keď v malej miere, našli sa odberatelia, ochotní platiť za takéto „dobré vajcia“ viac. Potom sa „objavila“ vtáčia chrípka, voľné chovy boli zakázané, sliepky mohli byť chované len v uzatvorených halách. Hrozba vtáčej chrípky vraj dávno pominula, len nebolo povolené pustiť sliepky von. Mohol mať niekto z producentov záujem „pomôcť“ konkurencii? Mohol mať niekto záujem „odstaviť“ predajcov mimo veľké siete od dodávok kvalitnejších a drahších vajec? Mohol mať niekto záujem na odstránení konkurencie v druhu vajec?
Dnes sme v stave, kedy sa predávajú v najväčších predajniach najmä lacné a malé vajcia z klietkového chovu. O veľké vajcia je malý záujem, o drahšie podstieľkové vajcia tiež, sú len doplnkom sortimentu. Producenti sa prispôsobili. A zrazu sa objaví iniciatíva za šťastnejšie sliepky a avizuje sa obmedzenie nákupu klietkových vajec. Komu to prospeje? Ekonomické dôsledky na producentov a ich zamestnancov som naznačil.
Predpokladajme, že ľudia viac peňazí mať nebudú, budu teda míňať za potraviny aj o pár rokov rovnako ako teraz. Teda vajec, ktoré budú drahšie, budú kupovať menej. Supermarkety môžu mať rovnaké tržby, len predajú menej vajec. Menej prepravy, menej skladov, menej manipulácie. Vyššia efektívnosť. K tomu samoobslužné pokladne, kde zákazník robí prácu už prepustenej predavačky, ale zisk z toho má zahraničný majiteľ predajne a dane vláda jeho krajiny. Mám bujnú fantáziu? Pripúšťam spisovateľskú licenciu.
Život ma naučil, že v ekonomike a politike sa nič nedeje náhodne, nič nie je chyba alebo omyl neskúseného, ako sa nám snažia médiá potom nahovoriť. Všetko je dôkladne a dôsledne dopredu premyslený postup. Dobre už bolo.
Kde kupujem vajcia ja?
Na záver vám dlžím ešte odpoveď na nevyslovenú otázku. Keď som mohol, kupoval som si z podstieľkového chovu a dal na odporúčanie, z ktorej palety si mám vybrať 😉 No pár rokov mávame pravidelné dodávky od chovateľa, ktorého sliepky sa pasú na lúke na jeho farme. Nie raz som bol u neho. A pretože máme celkom veľkú záhradu, už sme si určili miesto, kde vyčleníme priestor pre naše budúce nosnice. Máme aj zdroj obila z malej farmy, nebudeme kupovať žiadne zmesky a podobné „preparáty“. Cez leto si určite zadovážime aspoň časť vajec sami. Časť budeme kupovať od svojho tradičného a osvedčeného dodávateľa. Život nás naučil, že za kvalitu sa oplatí priplatiť a že si treba „chovať“ svojho farmára nie len na vajcia, ale na všetky potraviny. Potom nám môže byť jedno, akú hovadinu s akým argumentom si zase ktorý obchodný reťazec vymyslí a čo tým sleduje. Nedokážem bojovať za potravinovú bezpečnosť a sebestačnosť celej krajiny, ale o svoju sa postarať dokážem. A to odporúčam skúsiť aj vám.
Podobné články:
Komentáre