Pestovať potraviny jednoduchšie, ľahšie, ušetriť ľudskú námahu. To bolo naším cieľom, keď sme si kupovali novú záhradu. A preniesť skúsenosti, získané prácou v malej záhradke, do väčších rozmerov. A tak sme okrem iného nahradili malú nemeckú kopu väčším vyvýšeným záhonom. Naplánované boli dva, ale na jednej strane málo času, na druhej snaha otestovať novšie a väčšie prvky ma viedli k tomu, že sme prvý rok využívali len jeden. A dobre som urobil, pretože som na základe získaných skúseností druhý vyvýšený záhon vylepšil. A ten prvý opravil.
Vyvýšený záhon na jednej strane umožňuje pestovať najmä zeleninu tak, aby vás pri tom nebolel chrbát, na druhej strane umožňuje využitím materiálov zo záhrady, ktoré už nepotrebujete, ušetriť za hnojivá a pomáha rekultivovať pôdu, navyše týmto predlžuje vegetačnú dobu zeleniny. A pretože sme v našej záhrade mali k dispozícii tri veľké staré stromy a kopu ovčieho hnoja, pojal som vyvýšené záhony naozaj veľkoryso.
Najprv som vymeral dve plochy 9×1,5 m, následne ich nechal vybagrovať do polmetrovej hĺbky. Obrubu som urobil tiež pol metra vysokú z hrubých smrekovcových foršní. Potom sme spílené staré stromy nanosili do záhonov, prevrstvili to haluzinou, starým senom, trávnatými drnmi aj ovčou vlnou, ktorú sme tiež našli na pozemku. A zakryli vrstvou ovčieho hnoja a pôvodnej zeminy. Papriky, baklažány, rajčiny aj divé paradajky tu rástli naozaj ako divé.
Až som jedného dňa zistil, že praskol obvodový rám vyvýšeného záhona. Stalo sa to po niekoľkých výdatných dažďoch, usúdil som, že voda nedokázala dostatočne rýchlo vsiaknuť do spodných vrstiev a tlak mokrej pôdy roztlačil boky. Tie našťastie držali pokope, tak som do jesene pozorne sledoval vývoj a po zbere úrody sa pustil do opravy.
Ukázalo sa, že praskli tri vruty 5×100, strihlo ich medzi priečnou foršňou a vnútorným stĺpikom. Aby som sa to dozvedel, musel som samozrejme odhádzať nejaký ten metrák zeme z priestoru poškodeného stĺpika aj pravej a ľavej bočnice záhona na výšku pol metra a šírku rýľa.
Keď bolo jasné, aký problém nastal, vymyslel som riešenie. Spodnú priečku som doplnil aj vrchnou, rovnako som postupoval aj v ešte nedokončenom druhom vyvýšenom záhone. A vruty 5×100 nahradil vrutmi 6×100.
Aby som ale mohol priečky upevniť, musel som dostať bočnice do pôvodnej polohy. Vyhádzanie zeminy bolo len prvým nevyhnutným krokom. Potom som za pomoci oceľových tesárskych uholníkov, pripevnených k stĺpikom, a päťtonových gurtní stiahol bočnice záhona na pôvodné umiestnenie. Druhú stranu držalo na mieste asi päť kubíkov zeminy a hnoja. Keď sa za občasného praskania a neustálej kontroly stavu foršní dostali bočnice na pôvodné miesto, upevnil som obe priečky k stĺpikom a posilnil aj spoje na druhej strane priečok.
Gurtne som uvoľňoval za vysokého napätia (môjho). Nič nebuchlo, nič nestrelilo, nič nepovolilo. Keď som dal gurtne úplne preč, využil som odkopanú zem od bočníc a doplnil nopovú fóliu. Bola tam už keď som robil záhon, ale sila zeme ju stiahla dolu. Bola slabo upevnená k bočniciam. Sponami som upevnil trčiace plochy a aj dôkladne upevnil nové kusy nopovky. Potom som od zvyšných bočníc odhádzal zeminu do dier pri opravených bočniciach a doplnil nopovku všade. Získané skúsenosti som samozrejme uplatnil aj pri dokončovaní vedľajšieho vyvýšeného záhona.
Na jar som ešte do opraveného vyvýšeného záhona doplnil zeminu, prakticky všetku, čo sme mali v záhrade k dispozícii. Dreviny dole v záhone pracujú, za rok klesne úroveň zeminy aj o 15 centimetrov. Našťastie vedľa máme už dva kompostéry, kde zreje substrát pre ďalšie dopĺňanie. Odpad zo zeleniny dopĺňa nakosená tráva a občas aj drevná štiepka, tak sa o materiál nebojím.
Vnútro záhonov som pre istotu spevnil vonkajšími priečkami z hrubých foršní, ale zdá sa, že oba záhony sú v poriadku, aj keď absolvovali niekoľko výdatne daždivých dní. Urobiť vyvýšený záhon poriadne sa oplatí, lebo jeho oprava je celkom drina a verím, že už to nebudem musieť absolvovať.
Podobné články:
Komentáre