Z rozhovorov určite poznáte pocity diabetikov, aké mávajú chute na sladké. Alebo celiatici na kúsok chrumkavého chleba. Tak ja som si takéto sebatrápenie nezvolil, ja som vajíčka nemohol jesť z celkom pragmatického dôvodu. Jednoducho sme nemali v našom chove nosnice, ktoré by ich znášali. Ale už to prešlo, už zase môžem jesť vajíčka.
Máme síce dve voliéry s dvomi kurínmi, ale tento rok som chcel oveľa viacej kuriatok, ako zvyčajne. A tak som po čase, keď trošku podrástli, časť z nich presťahovať z veľkého kurína do vedľajšieho, aby som oddelil najmä dorastajúcich kohútikov od zvyšku kŕdľa. Jednak som tým obmedzil šarvátky o hierarchiu v kŕdli, jednak som tým znížil hustotu kuriatok. No a na to som potreboval uvoľniť ten menší kurín, takže staršie nosnice skončili vo vývare a v mrazničke. A keďže ich ku koncu bolo len päť, tak aj zásoba vajec, ktoré jedávam na raňajky, nebola veľká. A aj pri znížení „prídelu“ mi vajíčka jedného dňa došli. V čase prebytku rajčín rôznych druhov, paprík a uhoriek žiadny problém.
Tento rok chováme Plymutky, poloťažké plemeno sliepok a kohútov. U ostatných plemien som bol zvyknutý, že už koncom dvadsiateho prvého týždňa sa objavilo prvé vajíčko. A u týchto bielych krások stále nič. Dvadsiaty šiesty týždeň bol tým, kedy začali znášať! Presnejšie koncom augusta na štátny sviatok sa v znáškovom hniezde objavili dva malé vajíčka, ďalší deň tri. Teda dospievajú postupne, ale polovica z nich už znáša!
Každý deň som netrpezlivo počúval, kedy sa od kurína ozve typický hlas, ohlasujúci znesenie vajíčka. Zo začiatku sú aj u týchto sliepok vajíčka malé a každý asi tretí deň jedno. Majú od 36 do 40 gramov, za pár dní už ale budú väčšie. Takže teraz si na raňajky miesto obvyklých dvoch 60 gramových dám tri 40 gramové. A za pár dní si doprajem už aj praženicu.
Komentáre