Keď sme pred piatimi rokmi kupovali veľkú záhradu na dedine, tak sme netušili, že nám bude raz malá. Vybudovali sme zeleninové záhony, vytvorili rekreačnú zónu, vysadili množstvo ovocných stromov a desiatky kríkov aj viniča. Množstvo potrebnej práce z roka na rok klesalo, až raz nebolo kam zasadiť nové druhy ovocnín, ktoré sa na trhu objavili a my sme ich chceli mať, lebo spolu s tým sa míňalo aj voľné miesto v záhrade. Čo s tým?
Internet je plný informácií. Je len na vás, či budete tráviť čas na fejsbúku alebo pletňavých magazínoch o celebritných nulách alebo hľadať užitočné informácie na stránkach, ktoré posunú vaše poznanie na vyšší stupeň a zlepšia vašu životnú situáciu. Takto by mohla vyzerať stručná odpoveď pre tých, ktorí sa nás pýtajú, kde sme objavili Motúčko alebo krovinorez na podvozku, aby sme si uľahčili prácu v záhrade a z driny urobili zábavu. A tak nečudo, že sa veľmi skoro dozvieme o nových odrodách ovocných stromov ešte skôr, ako sa dostanú do maloobchodu. Potom naozaj platí slogan, že ak existujú rastliny, o ktorých ste počuli, tak ich určite nájdete v našej záhrade a ak existujú rastliny, o ktorých ste ešte nepočuli, tak tie tu uvidíte často tiež.
Až raz na priateľkynu obvyklú vetu spoza notebooku „Toto si kúpime do záhrady!“ som jej musel odvetiť „A kam to chceš zasadiť?“, pretože záhrada bola plná aj priestor pred našou zónou oddychu bol beznádejne zaplnený „mobilnou zeleňou“, teda stavebnými kalfasmi plnými stromčekov a kríkov, ktoré čakali, keď by sa „náhodou“ uvoľnilo nejaké miesto v záhrade. Moje odpovede sa začali množiť a opakovať a až raz v zime počas príjemného posedenia vtedy ešte voľne prístupnej reštaurácie povedala, že sa dozvedela o záhrade kúsok od našej na predaj, navrhol som je kúpiť ju, aby mala kde sadiť svoje nové objavy.
Keby priateľka vedela, čo nás nasledujúcu jar, leto aj jeseň čaká, nedala by sa ukecať. Ja som to vedel a napriek tomu som ju presvedčil, že ten pozemok nám bude užitočný a my ho zveľadíme. O mesiac sme už boli hrdými majiteľmi starého ovocného sadu a namiesto oddychovania v už zveľadenej pôvodnej 36 árovej záhrade sme každý voľný čas po práci aj počas víkendov a cez dovolenky trávili v starom zanedbanom 31 árovom ovocnom sade. Hneď vo februári sme sa dohodli, že v roku 2020 nie len, že nepôjdeme na cyklodovolenku do Čiech, ako minulý rok, ale že vôbec nebudeme tento rok bicyklovať. A to sme ešte nevedeli, že by nás na tú dovolenku možno ani nepustili…
Tri orechy, jedna jabloň, tri hrušky, päť čerešní a 9 sliviek sa žalovali, že už dobrú dekádu sa o ne nikto nepostaral. Kým rozmrzla vo februári zem, opílili sme to najnevyhnutnejšie suché drevo zo stromov, nech odľahčíme korunám a zbavíme ich zbytočnej záťaže.
Pretože ako sa slniečko vyhuplo trocha vyššie, čakala na nás oveľa väčšia „zábava“. Tak ako sa nikto dlhé roky nestaral o stromy, nestaral sa ani o oplotenie. Pozemok bol prenajatý na pasenie oviec, tie strážil elektrický ohradník. Na prvý pohľad trávnik vyžratý na koberec mohol vyzerať pekne, ak ste ovšem mali kde stúpiť…
Dvestosedemdesiatpäť metrov plota. To bola nádieľka, ktorá na nás čakala. A nedalo sa dúfať, že uvolnené drevené koly pôvodne zabité v zemi a staré hrdzavé pletivo je to, čo by malo chrániť od srnčej zveri za plotom tie stromčeky, čo priateľka chce kúpiť a zasadiť…
Myslím si, že stav plota bol dôvod, prečo nikto z okolia nechcel tento pozemok kúpiť. Lebo k cene za pozemok treba ešte pripočítať cenu za materiál a prácu, ktorú musí niekto vykonať.
Podobne to bolo aj s našou prvou záhradou. Tiež nikto nevedel, čo s tou vodou na pozemku. Teda možno by aj vedel, ale klasické postupy stoja veľa peňazí a za to to nikomu nestálo. Ale ja som mal pripravené „inovatívne“ riešenie aj pre plot v starom sade. Ale to je už iný príbeh.
A tak k prvej záhrade so širokou škálou ovocných stromov a kríkov aj hrozna a so zeleninovými záhonmi, ale aj dostatočným zázemím pre nás a naše návštevy pribudol ovocný sad. Obnovením starých odrôd aj zasadením nových stromov tak skrášlime toto miesto, zlepšíme bilanciu vody v pôde a dopestujeme si významné množstvo potravín vo forme ovocia, bobuľovín aj škrupovín. Čo keď zase niekomu prdne v gebuli a zakáže nám chodiť do obchodov alebo si vymyslí dôvod, prečo výrazne obmedziť nie len otváracie hodiny, ale aj sortiment a zdravotnú kvalitu krmiva v regáloch?
Chudáci ľudia v mestách. Aj za vojny sa ľudia na dedine mali výrazne lepšie. Nemohli sa síce vyvaľovať na gauči, ale neškŕkalo im v bruchu.
Komentáre