Niekedy sa človeku až rozum zastavuje, akých má príbuzných a aké škody bude musieť po nich neskôr naprávať. Napríklad opravovať dom, lebo niekomu nevadí štyridsať rokov zatekania do okien. Lebo však je to len voda na podlahe v obývačke a tá sa po daždi utrie handrou 🙁 Kiež by to bolo také jednoduché.
Dôchodcovský pár vyššieho veku obýva tento dom od poslednej tretiny dvadsiateho storočia, kedy bol postavený ako pýcha jedného z najväčších gazdov v dedine pre svojho ženatého syna a jeho rodinu. Nechcem byť zlý, ale keď starý človek rozhoduje o budúcnosti ignorovaním súčasných vzťahov v spoločnosti a aktuálnych technológií… ak si to odskáče nie len jeho dospelý syn, ale aj jeho vnuci, a to najmä ekonomicky. Moji rovesníci pochopia, keď spomeniem jedenásť metrov dlhú chodbu a v nej na stene termostat pre kotol v kotolni. No nikomu sa nebýva v takom dome dobre, lebo je to už od základu zle vymyslené.
Je to pár rokov, čo som v tom dome počas jednej návštevy za pol hodinku s náradím domáceho pána vyriešil maličkosť, ktorá dvadsať rokov otravovala život majiteľom, a nechápal som, prečo to už dávno nebolo hotové. Čudoval som sa, prečo je výpust vody zo studne pre dvor osadená do jazdnej dráhy áut, domáceho pána aj návštev, a prečo to už pri stavbe neposunuli o pol metra, všetkým by sa žilo ľahšie. To sú však všetko maličkosti, avšak dokresľujúce celkovú situáciu. Ako môže jeden chlap celý život žiť na dedine a gazdovať (popri zamestnaní), keď je ľavý na vŕtačku aj šroubovák a ignoruje základné princípy techniky? To mal radšej bývať v bytovke.
Nedávno sme boli, dvaja mladší zo širšej rodiny, požiadaní domácou pani, či by sa predsa len nedalo niečo robiť s tou zatekajúcou vodou v jednej miestnosti. V duchu sme boli pripravení na opravu tesnenia medzi plechovým parapetom a dreveným rámom dvoch okien, ale skutočnosť nás doslova šokovala. Išlo o ten starší typ drevených okien, kde vonkajšie krídla sú vybavené krátkym parapetom, či už dreveným alebo plechovým, ktorý odvádza vodu, stekajúcu po sklenených výplniach, na vonkajší parapet, aby odtiaľ stiekla dolu na zem. Avšak tieto okná vyše štyridsať rokov, teda celú dobu, čo dom stojí, tento parapet nemali!
Áno, presne tak, celých štyridsať a viac rokov voda pri každom daždi či búrke, po sklách stiekla dolu, medzi drevený rám a vonkajší parapet a natiekla do muriva pod oknami, časť aj do miestnosti. Nikto nie len, že na okenné krídla parapety nenamontoval, celých štyridsať rokov to domáci pán nevidel, kašlal na to, nedal tie okná dokončiť. Celý ten čas voda tiekla do múru a devastovala maltu medzi tehlami a spôsobovala vlhkosť spodných technických miestností.
Samozrejme, že spodná časť rámov okien už nie je drevená, hnitému drevu sa nedá „nadávať“ do dreva. Samozrejme, že demontáž plechového parapetu a pretesnenie spojenia s rámom sa nekonala, pretože to by nič neriešilo. Dodatočná montáž malých plechových parapetíkov je len náplasť na veľkú bolesť, pretože jediným riešením je kompletná výmena najmenej dvoch okien na jednej strane budovy. A tá zrejme počká už na nových dedičov, keď niekto žije štýlom „po mne potopa“.
Majetok zaväzuje. Treba sa oň starať, udržiavať ho a pokiaľ možno zveľaďovať. Majetok nie je náš, my ho len užívame a spravujeme pre svojich potomkov, ktorým ho nakoniec aj tak odovzdáme. No niekedy sa môže jednať o danajský dar.
Podobné články:
Komentáre