Tohtoročná úroda ovocia u mňa v záhrade prekonala všetky moje očakávania. Desaťlitrové vedro plné broskýň, osemlitrové sliviek a trojlitrové černíc som naplnila ani nie za hodinu. Po príchode domov som túto „nádielku“ rozložila v kuchyni a špekulovala, čo ďalej. Kompóty u nás veľmi nemusíme, ale taký domáci džem, ten sa zje vždy.
Ibaže cukru doma nikdy nedržím veľa, možno nejaké to kilo nerafinovaného trstinového. Čo som však vôbec nemala, bol nejaký ten želírovací prípravok, keďže nechcem pri sporáku stáť celý deň. Vybrala som sa teda do Billy na nákup. Cukor som si vybrala bez problémov. Pri výbere želírovacieho prípravku to už tak jednoduché nebolo. Nie, že by ich mali málo, práve naopak, celý stojan im vyhradili. Teda značke Dr. Oetker. Asi štyri druhy Gelfixov a nejaké dva druhy želírovacieho cukru. Gelfix ma hneď zaujal. Najprv tým, že som mala možnosť sa rozhodnúť, či chcem džem sladší alebo menej sladký. Pomer ovocia a cukru je vyznačený na sáčku. Nápisu „S prírodnými pektínmi z jabĺk a citrusových plodov“ som sa však potešila viac. „Super“, hovorím si, „samé dobré veci, veď čo iné do dobrého džemu treba? Len kvalitné ovocie, cukor, pektín a možno trochu kyseliny citrónovej alebo askorbovej.“ Skok zo sna do reality nastal vzápätí. Len čo som si na zadnej strane prečítala zloženie.
Stužený tuk v lekvári nechcem
Základom týchto „želírovacích prípravkov“ menom Gelfix bol cukor. Neviem síce načo, keď do džemu ide cukor samostatne tak či tak. Doma však dávame obyčajný cukor, sacharózu. V Gelfixoch však nájdete aj glukózu alebo fruktózu. Okrem toho, že nekonzervujú tak ako sacharóza, majú veľkú výhodu. A to hlavne pre výrobcu. Sú sladšie a lacnejšie. A tak na zvýraznenie sladkej chuti ich treba len málo. Pektíny z jabĺk a citrusových plodov sú samozrejme na mieste. Mám s nimi svoje skúsenosti. Džem je vďaka nim hotový rýchlo, je hustý a nestráca farbu ani vitamíny. Kyselina citrónová zase zabezpečí ochranu pred nežiadúcou plesňou.
Potiaľto ešte ako-tak. Ibaže zoznam pokračuje. Každý z týchto prípravkov obsahuje ešte stužený rastlinný tuk! Verili by ste? Skoro som spadla na zadok, keď som to videla. Tak toto je už naozaj drzosť. Človek sa snaží vyhýbať sa stuženým tukom ako sa len dá. Nekupuje si lacné margaríny, plnené keksy ani lacnú zmrzlinu. Nepoužíva polotovary so skrytými tukmi a snaží sa variť z kvalitných surovín. A keď si chce uvariť domáci džem zo svojho vlastnoručne vypestovaného ovocia, má použiť takýto odpad? Ak si teda svoju pečeň a cievy nepoškodím Ramou a jej podobnými „vynálezmi“, možno sa mi to podarí „vďaka“ domácemu džemu. To som si teda pomohla!
Na zozname ešte figurujú mono a diglyceridy mastných kyselín. Mali by slúžiť ako stabilizátory. Čo na tom, že sa vyrábajú z bravčovej masti a hovädzieho loja? Máte pocit, že toto do džemu patrí? Vraj sú v malom množstve úplne bezpečné. Lenže ich používanie je také rozšírené, že zistiť, kedy človek to malé množstvo prekročí, je dosť ťažké.
A tak som si v duchu povedala: „Fuj, s týmito „pomocníkmi“ žiadny džem variť nebudem. To radšej postojím pri sporáku! Ale až nabudúce. Teraz to vyriešim inak. Z môjho ovocia bude pečený čaj.“
Podobné články:
Komentáre