Všetci záhradkári považujú za samozrejmé, že si kúpia mladý stromček, často iba jednu „palicu“ s koreňmi, a zasadia ho do svojej záhrady. Že sa stromček uchytí, zakorení a rastie, a po čase dáva úrodu sladkého ovocia. No keď sme sa rozhodli zasadiť stromy, ktoré mali tri roky, tak sa všetci ostatní záhradkári čudovali, čo robíme a vyslovili obavy, či sa takéto „staré“ stromy opäť zakorenia. Existuje veková hranica, pri ktorej sa už nedajú ovocné stromy presádzať?
Dôvodom pre presadenie takýchto stromov bola pre nás kúpa novej záhrady. Na novom pozemku nerástlo prakticky nič okrem trávy a štyroch stromov, z ktorých tri boli beznádejne staré a suché. Zrátali sme si, že keď vysadíme bežné sadenice stromov a ovocných kríkov, prvá úroda bude k dispozícii najprv po troch rokoch. No keď koncom roka opustíme starú záhradu, aj keby sme pozbierali úrodu, minimálne jeden rok budeme úplne bez vlastného ovocia. A to nebola perspektíva, s ktorou by sme sa boli stotožnili.
Aj keby sme rovno objednali rovnaké odrody ovocných stromov, aké mala priateľka v doterajšej záhrade, mnoho stromov a kríkov sme si doviezli z dovoleniek v Českej republike, kam sa radi chodíme počas leta bicyklovať. Samozrejme sme trávili na stránkach internetových záhradkárskych obchodov mnoho času, zvažujúc nákupy stromčekov. Vyšli nám z toho dve veci. Nákup nových stromov bude celkom drahá záležitosť a aj tak niektoré odrody nezískame. Nakoniec sme sa rozhodli. Najnovšie stromčeky presadíme, staré necháme tak a namiesto nich si kúpime nové.
Samozrejme, že presádzanie už rodiacich stromov nie je len tak. Prešli sme si niektoré internetové stránky, výsledok bol jednoznačný. Aj staršie ovocné stromy je možné presádzať, percento ujatia je vysoké. Len sa to musí robiť správne a v správnu dobu. Na pomoc sme si vzali lunárny kalendár a naplánovali všetko, vrátane dovolenky v práci, aby sme našim stromom poskytli čo najlepšie podmienky pre zabývanie sa na novom mieste. Do karát nám hral i fakt, že sme ich sťahovali na lepšie miesto, do lepšej pôdy a s dostatkom vlahy.
Základom presádzania zakorenených ovocných stromov je všetko robiť v období pred splnom. Všetka sila stromov je v konároch, teda korene sú menej citlivé na manipuláciu s nimi. V druhom rade sme mali šťastie, že zem bola vlhká, teda kopanie nebolo náročné. A v neposlednom rade sme použili kvalitné náradie. Antikorový rýľ a úzky oceľový stychár. Pomáhali sme si kvalitnou záhradníckou pílkou na akumulátor.
Všetky stromy mali korunu o priemere 1,5 až 2,5 metra. Okolo kmeňa som rýľom „nakreslil“ kruh o priemere asi poldruha metra a opatrne odstránil vrchnú vrstvu zeminy s trávou a mulčom. Pri kolmom rýľovaní som samozrejme presekol korene, na ktoré som narazil, pri vyberaní zeminy som medzi koreňmi pracoval opatrne, aby sme im čo najmenej ublížili. Úzky štychár bol často jedinou možnosťou. Hrubé korene sme prerezali pílkou. Stačila by aj malá ručná, ale elektrickou to bolo rýchle a jednoduché. Netreba zabúdať, že sme sťahovali celkom osem ovocných stromov a desiatku kríkov a nechceli sme sa zbytočne unavovať, keď si vieme prácu uľahčiť.
Najhoršie bolo dostať sa pod korene, ale za pomoci vyberania zeminy a vykývania stromov za kmeň sme sa dostali aj ku koreňom na spodku a rýľom ich postupne presekli. Potom Olinka jemne očistila korene a korienky od prebytočnej zeminy a stromčeky sme za pomoci elektrického fúrika najprv previezli k vlečke za osobné auto na parkovisku pri starej záhrade a po transporte autom po desiatich kilometroch opäť Motúčkom vyviezli na ich nové stanovište. Fúrik na elektromotor a baterku opäť ušetril kopu námahy, jednoducho sme toho za deň stihli viac.
Pri sadení stromov do dopredu vykopaných jám sme v prvom rade zachovávali orientáciu konárov voči svetovým stranám. Jamy boli dostatočne premočené vodou niekoľko dní. Pred sadením sme prebytočnú vodu z jamy vyliali. Korienky stromov Olinka posypala aktivátorom zakoreňovania, potom dostali dávku mykoríznych húb a nakoniec kvalitný substrát, ktorého sme kúpili niekoľko vriec deň pred výsadbou. Ďalej do jamy šla časť pôvodnej zeme, doplnená o rohovinu. Malé stromčeky dostali oporný kolík a nakoniec všetky dávku vody.
Aj susedia v novej záhrade sa veľmi čudovali, aké veľké stromy sadíme a kde sme ich zohnali 😉 O sťahovaní sa ľudí (z bytu do domu a naopak) už počuli všetci, o sťahovaní sa zo záhrady do záhrady ešte asi nikto, aspoň nie v našom ponímaní 😀
Po troch týždňoch sa stromčeky aj kríky ukazujú ako životaschopné. Nasadili kvetné aj listové púčky a mnohé sa chystajú kvitnúť. No po splne, kedy sa sila z koruny opäť vracia do koreňov, Olinka všetky stromčeky ostrihala, skrátila konáre a upravila korunu. Spolu s tým tiež odstránila črtajúce sa kvety. Kvety a následné plody stromy značne vysiľujú, tomu ale chceme po ich presadení zabrániť a rátame s tým, že bez kvetov sa dobre zakorenia a vydržia.
Takže tento rok úrodu na presadených stromoch mať nebudeme, ale budúci rok už by mohli dať prvé ovocie z novej pôdy. Časť ovocia a hrozna pozbierame ešte zo starej záhrady, kým ju prestaneme užívať.
Keby sa presadené stromčeky náhodou neujali, maximálne o ne prídeme. Tak isto, ako by sme o ne prišli, keby ostali v starej záhrade. Takže jediné, čo pri tomto neskorom presádzaní riskujeme, je trocha nafty a trocha námahy. Ale keďže tieto stromčeky dobre poznáme a ich ovocie nám chutí, presadili sme ich. Veď nikde nie je napísané, že sadiť sa môžu len ročné stromčeky a staršie sa neujmú.
Ďalšie články na tému „Záhrada“:
Podobné články:
Mám rovnakú dilemu. Chcem z pôvodnej záhrady presadiť čo najviac ovocných stromov a krikov do inej záhrady. Môžete mi napísať ako sa majú stromy po rokoch? Ujali sa, prežili všetky, ako ste sa o ne starali? Som vášnivá záhradkárka a nechcem o tie stromy prisť, mám ich síce troška viac, tak do 30.
Stačí sledovať našu stránku, prípadne domovskú http://zahradavkopci.sk Čerešňa po pol roku dostal glejotok a nakoniec vykapala. Zvyšných sedem stromov žije a rodí, máme z nich veľkú radosť.