Chlieb je náš každodenný pokrm. Podľa niektorých odborníkov ho treba zjesť až dva krajce denne. Podľa iných by sme to s ním nemali až tak preháňať. Stačí pár kúskov do týždňa. Otázkou je, či ten chlieb, ktorý si kupujeme v obchode, je naozaj tým božím darom, ktorý nášmu telu prospieva. Či je v ňom všetko, čo v ňom byť má a hlavne, či nie je v ňom to, čo v ňom byť nemá.
Ak si prečítate, čo všetko ten váš chlieb obsahuje, zistíte, že to už dávno nie je to, čo dakedy. Dakedy starým mamám stačila múka, soľ, voda, trochu rasce a chlieb sa mohol upiecť. Dnes pekári používajú rôzne vylepšené zmesi, droždie a na kvások akoby zabudli. Pritom práve kvások robí chlieb chlebom. Dodáva mu vôňu, chuť, bublinky aj lepšiu stráviteľnosť.
Kváskový chlieb však v bežnom obchode nenájdete. A tak kto chce jesť dobrý chlieb, musí si ho upiecť doma sám. No nie je to zas až taká veda. Sama ho pečiem už viac ako rok. A nepotrebujem k tomu žiadnu domácu pekáreň či iné vymoženosti. Úplne postačí obyčajná rúra na pečenie.
môj nakysnutý chlieb
Kvások sa mi podarilo založiť niekedy koncom roka 2011. Aj keď prvé pokusy boli všelijaké. S práškovým kváskom kúpeným v DM som sa trápila asi tri krát. Vždy neúspešne. Vždy sa mi na tretí deň objavila na povrchu pleseň a hmota tak zakaždým skončila v koši. No neodradilo ma to. Sadla som k počítaču a z netu naštudovala presný postup, ako si doma vyrobiť kvások od základu. Z múky a vody.
Tento sa podaril hneď na prvý krát. A odvtedy ho stále používam. Vždy pred pečením ho najprv nakŕmim. Časť z neho odoberiem do pohára a odložím do chladničky na ďalšie pečenie.
Hoci sa stále viac ľudí sťažuje na nekvalitu chleba, ponúkaného v obchodoch, piecť si svoj vlastný chlieb doma sa chce len málokomu. Výhovorky typu: „Nemám na to čas“ alebo „Kto by sa stým babral, veď to dlho trvá“, počujem zakaždým. Pokiaľ na človeka nepríde „núdza“ a neochorie. Vtedy väčšinou už hľadá riešenie. Škoda len, že najčastejšie v lekárni a liekoch. Že problém by sa dal vyriešiť aj zmenou stravy, dôjde len niekomu. V mojom okolí to bol doteraz len jeden človek. Moja kamarátka. Pre pečenie kváskového chleba sa rozhodla hlavne kvôli jej manželovi, ktorý dlhodobo užíva lieky a následne trpí sťaženým vyprázdňovaním. Jej prvej som vlastne darovala kvások a zároveň s ňou upiekla jej prvý chlieb.
môj upečený chlebík
Odvtedy už prešiel nejaký čas, no nikoho s úmyslom piecť si doma kváskový chlieb som nestretla. Hoci som touto myšlienkou nadšená, chlieb sa mi darí a všade kade chodím o tom rozprávam, nikomu sa akosi do toho nechce. A tak ma milo prekvapilo zistenie, že existuje komunita ľudí, nadšencov kváskového chleba. Títo ľudia medzi sebou komunikujú a vymieňajú si skúsenosti s prípravou kvásku a pečením domáceho chleba. Zároveň sú ochotní časť svojho vlastného kvásku darovať iným. Vytvorili dokonca aj takzvanú mapu kvásku. Každý, kto je ochotný podeliť sa o svoj kvások, sa môže do nej zaregistrovať. Jeho meno sa následne na tejto mape objaví a každý, kto bude prechádzať okolo a bude mať záujem o kvások, môže sa s darcom skontaktovať a kvások si u neho vyzdvihnúť.
Výborná myšlienka. Čo poviete? Hneď som sa zaregistrovala.
Kvások som ochotná darovať len tak. Za úsmev. Podmienkou je len, že prípadný záujemca ma musí kontaktovať aspoň dva dni dopredu. Aby som mohla kvások pripraviť. Dobré by bolo, keby si doniesol pohárik s viečkom cca 2-3 decový. Na výmenu za ten, v ktorom dostane kvások odo mňa. Zároveň dodám, že chlebík pečiem každý týždeň. Niekedy aj dva. Jeden pre seba a jeden pre dcéru na internát. Občas sa však stane, že dcéra nemôže na víkend prísť domov. Vtedy mi chlebík ostane. Ak by niekto mal záujem, je k dispozícii. Váži cca 730 gramov. Cena mi vychádza na 3 EURÁ.
Verím, že postupom času viacerí spoznajú výhody domáceho kváskového chleba. Hlavne tie zdravotné. Že si ho postupne viacerí začnú piecť doma a zistia, že to nie je také zložité ako sa to na prvý pohľad zdá. A že sa im to oplatí. Rada by som k tomu prispela aj ja svojou troškou kvásku aj „troškou“ informácií na svojom webe https://dobreazdravo.sk
Podobné články:
Kvások a jeho prípravu som „objavil“ na nete asi pred rokom, odvtedy síce chlieb jem ,ale kupovaného som za rok zjedol pri rôzno guľášových akciách celkovo dohromady asi jeden peceň, kupovaný už nechcem, nepotrebujem a nechutí mi. Jem len „kváskový“ doma pečený, alebo teraz už pre vrodenú lenivosť, robíme si z toho cesta len „bosniaky“, tie sa dajú dlhšie uchovať čerstvé (na raňajky mi stačí jeden a som sýty do obeda a to mám 95 kg, takže žiadny anorektik), aj keď na môj neskutočný údiv, domáci kváskový nesplesnie ani po dlhom čase, kupovaný tak do troch dní začne farbiť, dá sa jesť aj po týždni a nestvrdne na „kameň. Meliem si domácu múku, jačmeň, pšenica a pohánka, ražnú si kupujem. Autorka má pravdu v tom, že keď toto niekomu poviem, odpoveď je notoricky rovnaká, nemám čas, kto by sa s tým papral. Výroba kvásku cca 5 – 7 min. denne, miesenie a príprava cesta 10 – 15 min. a pečenie, no ako domáci koláč, pečie rúra, nie ja.