Mať záhradu sa opláca čím ďalej tým viac

zelenina

Keď sme pred rokmi kupovali záhradu, očakávali sme od nej aj nejaký hmotný úžitok. Samozrejme že nákup niečo stál a zadarmo nebol ani prvý rok investícií. No netušil som, že odhadovaná návratnosť sa tak výrazne zlepší. Stačí pozrieť do letákov potravinových reťazcov vtedy a dnes.


Keď sme „vybývaný“ pozemok kupovali, niektorí miestni sa dali počuť, že za draho. My z mesta sme si zase mysleli, že za dobrú cenu, lebo pôvodná sa nám naozaj zdala vysoká a neprimeraná. Ani jednotkovým cenám v okolí ani stavu „nehnuteľnosti“. No priestor na realizáciu, ktorý sa nám ponúkal, stál za „všetky peniaze“. Prvý rok sme investovali do zabezpečenia objektu a nákupu vybavenia a náradia a venovali množstvo času a síl prerobeniu lúky na ovocný sad a zeleninovú záhradu s množstvom kvetov. A keďže pozemok je v dedine za mestom, v ktorom bývame a pracujeme, tak nejaké peniaze nás stál aj benzín na každodennú prepravu do záhrady a večer späť.

Prvý rok sme zasadili desiatku stromov a desiatky ovocných kríkov, ale tie potrebujú čas na zakorenenie, aby sa dala očakávať úroda ovocia. Oveľa jednoduchšie je to so zeleninou, ktorá je v podstate „letnička“ – jednoročná rastlina. Na jar vysejete alebo vysadíte priesady a do jesene máte úrodu. Ja som si to všetko trochu skomplikoval vybudovaním dvoch vyvýšených záhonov z dreva, takže zas nejaké stovky eur do výdavkov.

Papriky a paradajky na vyvýšenom záhone rastú samé

Ale taký záhon vydrží roky a dnes už vieme, že len z jedného kríčka rajčín dokážeme obrať až deväť kíl paradajok. A rastie ich tam 25 kríkov (a zopár aj na iných záhonoch). Ak rátam priemer len 5 kilo, tak 125 kilo paradajok za rok. A k nim 25 x papriky. To už sa začína tá matematika záhrady celkom dobre rysovať. Najmä keď si priesady nekupujeme, ale pestujeme sami z vlastných semiačok.

plná bedňa paradajok
Polovica úrody jedného kríčka rajčín

Užitočnosť vlastnenia záhrady sa však nedá hodnotiť len vlastným dobrým pocitom ktorý je na nezaplatenie. Na nákupy vybavenia, náradia, materiálu a pod. sme používali „masterkard“ a chcel som vedieť, či je to čistý dotačný podnik alebo naozaj užitočný. Benefity doma pestovanej zeleniny bez prídavku chémie na ochranu a rýchlený rast sú nám jasné, ale čo na to „kráľ Koruna“?

V tom čase sa v letákoch reťazcov dali nájsť zelenina v hodnote cca 1 €/kg, v akcii aj menej, niektoré zase aj viac. Takže som ako priemer bral to euro za kilo. Ale sme tiež dosť z úrody rozdali v rámci rodiny. Nuž ale dopestovali sme to, takže sa to ráta. Koľko teda?

Zo 100 ks tekvíc hokaido sme tretinu vyhodili. Paradajky nech je sto kilo a paprík tridsať. Cibuľa a cesnak pár kíl, nejaký hrášok, reďkovky desiatky. Kvaka či mrkva. A veľa šalátových uhoriek. Dokopy nech sme využili 250-300 kilogramov zeleniny prvý rok. A potom každý rok.

Takže vo vtedajších cenách sa nám niekoľkotisícová záhrada vrátila sumou 300 eur. Toľko nás stál ten benzín na cestu.

Tento rok nie je benzín drahší, ako býval, ale videli ste letáky z Kauflandu alebo Lídla? Kilo zeleniny dosahuje hranicu dvoch eur za kilo, v bio kvalite ešte viac. Ak nekúpite v akcii, zbankrotujete. A po lete idú ceny každý rok hore. Budme platiť za kilo zeleniny päť eur? Reálne hrozí, že niektoré rodiny si nebudú môcť kúpiť zeleninu alebo si budú kupovať menej, ako boli zvyknutí a ako je pre ich zdravie vhodné.

My sme tento rok v podstate neurobili nič iné, ako po minulé roky, len „máme“ zrazu len na zelenine dvojnásobok. Máme na benzín a ešte ostalo. A to nehovorím, že sme začali pestovať zemiaky v sene, ktorého máme naozaj nadostač tento rok, že nám už roky rodia ovocné stromy aj kríky a tiež orechy i lieskovce a že čaje si varíme len z bylín z našej záhrady. A množstvo jahôd, malín či hrozne ani nespomínam.

Kamarát pred rokmi kritizoval nášho spoločného známeho, že si z odstupného kúpil satelit a TV, lebo on je múdry, kúpil si mrazničku. No zdá sa, že najlepšie som na tom ja. Ja mám čo do úst aj do mrazničky, kamarát si zo svojho dôchodku do toho mrazáku dá každý rok menej a menej…

Je pravda, že aby som dosiahol takéto výsledky, musím tu byť (nemusím, ja chcem, lebo ma to baví) každý deň a každý deň niečo urobiť. Keby som nemal záhradu, mohol by som chodiť každý deň do fitka na rehabilitáciu chrbtice a ramien, cestou by som nakúpil stále drahšie a menej kvalitné potraviny a večer sa nechal oblbovať telkou a pri tom by som nechutne priberal. Dopoludnia by som pochodil lekárov, posťažoval sa ostatným pacientom, koľko doplácam na lieky a cestou domov by som si ich vybral v lekárni. O toto všetko som ukrátený, lebo som celý deň na čerstvom vzduchu a slnku, vitamíny mám z kríkov a zdravie vo svoje hlave. Posilňujem s kupami na vodu alebo s iným záhradným náčiním a nachodím sa po svoje záhrade, keď chcem každý strom vidieť a z neho ochutnať. A keď už toho všetkého mám dosť, vyvalím sa na lehátko pod slnečník a dám si kávu alebo pivo. Tak mi treba.

Ceny nehnuteľností stále rastú. Možno preto, že cena peňazí stále klesá. Radšej ani nezisťujem za koľko by sa dala vynovená záhrada predať, lebo ju predať nechceme. O koľko by som infláciou a poplatkami prišiel v banke tiež radšej nezisťujem. Len som presvedčený, že kúpiť pred rokmi záhradu bol veľmi dobrý nápad. Bola to investícia, v ktorej sú dobre uložené peniaze a ešte aj generuje každý rok zisk, na aký sa úrok v žiadnej banke nechytal ani v čase najväčšej slávy úrokov z vkladov.

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.